nému Ježišovi, novému židovskému kráľovi. V prenesenom význame to znamenalo uznanie vykupiteľského poslania Ježiša Krista nežidovskými národmi.
Mudrci, ktorým cestu ukazovala hviezda, mu obetovali dary - zlato, kadidlo a myrhu. Ich počet Biblia neuvádza, až v 14. storočí nájdeme zmienku o Gašparovi, Melicharovi a Baltazárovi. Motívy ich cesty, obety a betlehemskej hviezdy sú často zobrazované v betlehemoch, prostredníctvom cirkevných hier a v trojkráľových ľudových hrách.
V našej krajine sa sviatok slávil aj účasťou na liturgii, kde sa zároveň svätili niektoré predmety používané v živote - voda, krieda, sviečka, cesnak, ktoré slúžili najmä na ochranu pred démonmi a na liečenie. K sviatku sa viazala, a miestami aj podnes viaže, takzvaná kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali všetky domy a prežehnávali príbytky. Vykropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom, dvere označili iniciálkami troch kráľov G+M+B a príslušným letopočtom. S kňazmi chodili rechtor, kostolník, speváci, miništranti i nosiči vyzbieraných naturálií. Trojkráľové hry sú známe aj pod názvom Chodenie s hviezdou. Predvádzali ich mladí muži, ktorí v skupinkách obchádzali dediny na celom Slovensku. Mladíci predstavovali Troch kráľov, štvrtým bol hviezdonos alebo anjel. Domácim zaspievali, povinšovali a poďakovali za odmenu. Rozvinutejšou, ale zaniknutou hrou, je chodenie s kolískou, kde Traja králi vystupovali spolu so svätým Jozefom a Pannou Máriou. V súčasnosti sú trojkráľové obchôdzky zriedkavé, no zachovávajú sa v piesňovom repertoári.
Aj s týmto cirkevným sviatkom sú späté pranostiky o počasí - Na Tri krále zima stále a o úrode - Ak je na Tri krále jasno, zdarí sa pšenica; ak je mnoho hviezd, bude mnoho zemiakov.