Ružomberok/Žilina 9.júna (TASR) - Vodáci môžu splavovať slovenské divoké rieky na vlastné nebezpečie. Plavebnú dráhu na nich nevytyčujú,pretože nejde o sledované vodné cesty. Divoké rieky sú preto divoké, že plavebné prekážky v koryte rieky sa nevyznačujú a neodstraňujú, čo robí rieku pre raftistov a kajakárov zaujímavou. Uviedol pre TASR vedúci pobočky Štátnej plavebnej správy v Žiline Vladimír Skáčik.
Milovníci adrenalínových športov sa musia zoznámiť tesne pred splavom so stavom vodnej trasy, na ktorú sa chcú vydať. V opačnom prípade ich môže na nej prekvapiť napríklad spadnutý strom, štrkový alebo kamenný nános, ktorému sa pri splavovaní musia vyhnúť, aby neohrozili svoje zdravie, život, prípadne aj ďalších členov posádky plavidla, podotkol Skáčik.
Správcovia slovenských tokov nemajú dostatok financií ani technických prostriedkov, aby mohli vytvoriť a udržiavať vodné cesty na divokých riekach, povedal pre TASR riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku, Povodia horného Váhu v Ružomberku Róbert Hok. Dodal, že vyhlásením vodnej cesty zodpovedá správca toku za jej stav. Musí na nich sústavne odstraňovať prekážky ako napríklad konáre a kmene stromov, nánosy kameňa a podobne, ako aj vyznačovať trvalé prekážky. Pri nesplnení si týchto povinností by hrozila správcovi toku finančná pokuta, navyše zodpovedal by za úrazy vodákov, ktoré si spôsobia na zle udržiavanom toku.
V súčasnosti v regiónoch Oravy, Liptova a Turca, v ktorom je asi 3000 km vodných tokov, nie je vyznačená vodná cesta. Každý, kto splavuje tamojšie rieky, musí rátať s možným nebezpečenstvom. Okrem toho je jeho povinnosťou ochraňovať prírodu, nesmie vyrubovať stromy na brehu riek, stavať prístaviská či ohniská. Pri porušení týchto pravidiel môže správny orgán životného prostredia vyrúbiť pokutu, konštatoval Hok.
