Bratislava 10. júna (TASR) - S hercom, režisérom a pedagógom Petrom Debnárom, ktorý zomrel vo veku nedožitých 63 rokov v utorok, sa môže prísť verejnosť rozlúčiť v pondelok 14. júna o 10.00 h do Divadla Astorka Korzoď90 na Námestí SNP v Bratislave.
Debnár sa narodil 8. októbra 1941 v Bratislave. V roku 1966 vyštudoval réžiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Krátko pôsobil ako režisér v Divadle Petra Jilemnického (DPJ) v Žiline. Po návrate do Bratislavy pôsobil v činohernom súbore DŠ a od roku 1971 bol členom Novej scény v Bratislave, kde bol v rokoch 1884-1986 aj umeleckým šéfom. Bol spoluzakladateľom Divadla na Korze (DnK) a neskôr Astorky.
Po niekoľkých réžiách v DPJ a Divadle poézie (DP), napríklad Kúpeľ 1964, Večerná chvíľa neskorej jesene 1967, Spôsob existencie 1967, ako aj réžii rozprávok na Novej scéne sa od roku 1968 trvalo venoval hereckej tvorbe a réžii len sporadicky. Jeho herecké dispozície (na štúdium herectva na VŠMU ho neprijali) sa najprv prejavili vo výrazných kreáciách vo filme a televízii. Ako herec debutoval v roku 1961 menšou úlohou vo filme Vždy možno začať. Režisér Paľo Bielik ho v roku 1966 obsadil do úlohy katovho syna vo filme Majster kat. Ďalej hral vo filmoch Údolie karaván, Zločin slečny Bacilpýšky, Pacho, hybský zbojník a v televíznych filmoch Román o base, Sladké hry minulého leta. Vytvoril bizarné figúry čudákov, ľudí naoko drsných a surových, ale v jadre dobrých.
V spolupráci s pantomímou vytvoril úlohu Tobiáša v Komédii o Tobiášovi, Bohatca v Komédii o bohatcovi a Lazarovi. Na javisku DnK vytvoril viacero náročných, precízne komponovaných charakterov: Pocco (Čakanie na Godota), Žigalov (Svadba) a iné. V súbore Novej scény sa jeho robustný zjav uplatňoval v komediálnych i dramaticky vyhrotených postavách: Krištof Stonoha (Skrotenie čertice), Ferapont (Tri sestry), Strážnik (Jožko Púčik a jeho kariéra) a ďalšie.
V jeho charakterovom herectve kryštalizuje orientácia na tragikomické charaktery s dôrazom na ich zložitú štruktúru: Doktor Makarov (Barbari), Eugen Filadelfi (Agáty), Gajev (Višňový sad). V televízii sa uplatnil aj v rôznych programových typoch (kvízy, súťaže, rozprávky).
