BRATISLAVA 11. júna (SITA) - Európska únia pravdepodobne v pripravovanej ústave zachová tzv. záchrannú brzdu pri väčšinovom rozhodovaní v citlivých oblastiach. Znamenalo by to, že by žiadnej členskej krajine vrátane Slovenska nemohli ostatní nanútiť konanie proti jej záujmom. Napriek tomu, že by rozhodnutie napr. vo vnútre alebo spravodlivosti prijala potrebná väčšina členov, mali by sme právo označiť vec za životný národný záujem. Európska rada, tvorená šéfmi štátov a vlád, by potom musela rozhodovať jednomyseľne a mohli by sme návrh vetovať. Pre SITA to potvrdili experti ministerstva zahraničných vecí, ktorí sa podieľajú na rokovaniach o prvej európskej ústave. Rozšíreniu väčšinového rozhodovania na niektoré oblasti vnútra a spravodlivosti sa únia zrejme nevyhne po madridskom teroristickom útoku z 11. marca. Od práva veta sa zrejme ustúpi v niektorých veciach trestného práva.
Členské štáty predbežne vyriešili problém charty základných práv, definitívne sa má doladiť v pondelok na schôdzke ministrov zahraničných vecí v Luxemburgu. Charta určuje aj základné sociálne práva občanov únie, ako je napríklad právo na prácu, či účasť zamestnancov na riadení podniku. Podľa predbežnej dohody však táto časť ústavy nebude nadradená národnému právu. Plnenie charty bude môcť občan únie vyžadovať len od európskych inštitúcií a len od nich ho bude môcť vymáhať na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu. Na návrh Británie sa chce únia ešte poistiť tzv. výkladom charty, ktorý bude ako právne záväzný dokument pripojený k ústave. Experti problémy s chartou a potrebu výkladu vysvetľujú najmä tým, že chartu prijali lídri únie v roku 2000 ako politický dokument, zaradením do ústavy sa z neho stáva dokument právny.
Ústava, na ktorej sa majú dohodnúť šéfovia štátov a vlád na summite na záver írskeho predsedníctva 17. a 18. júna v Bruseli má aj článok o vystúpení z únie a za akých podmienok sa tak dá urobiť. Únia by v ústave získala právnu subjektivitu, ktorú mali doteraz Európske spoločenstvá, ministra zahraničných vecí a "prezidenta" EÚ - voleného predsedu Európskej rady (na 2 a pol roka). Oproti pôvodným predpokladom má byť prezident len koordinačnou funkciou bez výraznejších právomocí. Napriek snahe Slovenska, aby sa dokument volal ústavná zmluva a nie ústava, budú sa používať oba termíny. Podľa expertov je to nevyhnutné vzhľadom na rozdielne právne systémy v členských štátoch. Či sa v jej preambule objaví zmienka o kresťanských koreňoch Európy, čo bolo ďalšou prioritou SR, zostáva otázne. Jednou z možností je, že by sa k nej takéto vyhlásenie pripojilo ako politická deklarácia.
