BRATISLAVA 13. júna (SITA) - Aktualizovanú pozíciu Slovenska k ústave Európskej únie predloží v pondelok vláda parlamentu. Parlament ju má odobriť pred štvrtkovým summitom v Bruseli, kde sa šéfovia štátov a vlád pokúsia o konečnú dohodu. Podľa návrhu ministerstva zahraničných vecí má vláda poslancov informovať, že v ústave sa podarí presadiť zastúpenie každej krajiny komisárom len do roku 2014, potom bude komisárov 18 a Slovensko bude mať svojho vždy dve volebné obdobia z troch.
Zmena pozície, ako ju má krátko pred schôdzou parlamentu schváliť vláda, obsahuje aj ústup od väčšinového hlasovania váhou hlasov podľa dohody z Nice. V tejto najkontroverznejšej otázke, ktorá v decembri rokovanie o ústave zablokovala, sa črtá dohoda na pomernom princípe, keď bude rozhodovať väčšina krajín a obyvateľov určeným percentom. Hovorí sa o viacerých možnostiach, SR presadzuje, aby boli oba koeficienty rovnaké.
Národná rada pôvodne odporučila, aby sme boli proti volenému predsedovi Európskej rady a presadzovali rotujúce polročné predsedníctvo členských štátov. Medzivládna konferencia túto tému neotvorila, preto je takmer isté, že budúca únia bude mať „prezidenta“. Ten má mať len koordinačnú funkciu.
Vláda ide do parlamentu v čase pokračujúceho rokovania ministrov zahraničných vecí. Tí budú o ústave hovoriť v pondelok v Luxemburgu. Nie je preto stále známe, či sa do preambuly ústavy podarí dostať ďalšiu zo slovenských priorít – zmienku o kresťanských koreňoch. Uvažuje sa, že by mohla byť k ústave pripojená ako politická deklarácia.
Splniť sa zrejme podarí ďalšiu prioritu, odporúčanú aj Národnou radou – zachovanie jednomyseľného rozhodovania v daniach, sociálnych veciach, obrane a zahraničnej a bezpečnostnej politike. Vo vnútre a spravodlivosti sa pod tlakom madridských teroristických útokov očakáva presun časti záležitostí do väčšinového rozhodovania.
V ďalšej priorite - zmene názvu dokumentu z ústavy na ústavnú zmluvu, sa členovia únie dohodli, že sa budú používať ako synonymá tri pojmy. Okrem ústavy a ústavnej zmluvy to bude aj Zmluva, zakladajúca ústavu pre Európu. Dôvodom sú rôzne národné právne systémy.
