BRATISLAVA 14. júna (SITA) - Na mimoriadnej schôdzi sa zišla Národná rada, aby rokovala o aktualizovanej slovenskej pozícii k pripravovanej prvej európskej ústave. Na úvod zasadnutia si prítomní poslanci a členovia vlády uctili minútou ticha pamiatku štyroch vojakov, ktorí minulý týždeň tragicky zahynuli v zahraničných mierových misiách v Iraku a na Cypre.
Pozíciu k euroústave dnes vzala na vedomie vláda. Kresťanskí demokrati zopakovali výhrady k očakávanému presunu niektorých oblastí vnútra a spravodlivosti do väčšinového rozhodovania. Doteraz mali členské štáty možnosť všetky rozhodnutia vetovať. KDH tiež trvá na zmienke o kresťanských koreňoch v preambule ústavy. Z doterajších rokovaní ministrov zahraničných vecí vyplýva, že túto prioritu SR sa zrejme nepodarí presadiť. Možné je, že bude pripojená v politickej deklarácii.
O aktualizovanej pozícii SR k ústave EÚ parlament diskutuje pred štvrtkovým summitom v Bruseli, kde sa šéfovia štátov a vlád pokúsia o konečnú dohodu. Vláda dnes vzala na vedomie, že sa nepodarí presadiť zastúpenie každej krajiny komisárom trvale, ale len do roku 2014. Potom bude komisárov 18 a Slovensko bude mať svojho vždy dve volebné obdobia z troch. Zmena pozície obsahuje aj ústup od väčšinového hlasovania váhou hlasov podľa dohody z Nice. V tejto najkontroverznejšej otázke, ktorá v decembri rokovanie o ústave zablokovala, sa črtá dohoda na pomernom princípe, keď bude rozhodovať väčšina krajín a obyvateľov určeným percentom. Hovorí sa o viacerých možnostiach, SR presadzuje, aby boli oba koeficienty rovnaké (napr. 50 percent štátov s 50 percentami obyvateľov).
Splniť sa zrejme podarí ďalšiu prioritu, odporúčanú aj Národnou radou vlani v septembri – zachovanie jednomyseľného rozhodovania v daniach, sociálnych veciach, obrane a zahraničnej a bezpečnostnej politike. Vo vnútre a spravodlivosti sa pod tlakom madridských teroristických útokov očakáva presun časti záležitostí do väčšinového rozhodovania.
SR bola pôvodne proti volenému predsedovi Európskej rady a preferovala zachovanie rotujúceho polročného predsedníctva členských štátov. Medzivládna konferencia túto tému neotvorila, preto je takmer isté, že budúca únia bude mať „prezidenta“. Ten má mať len koordinačnú funkciu.
V ďalšej priorite - zmene názvu dokumentu z ústavy na ústavnú zmluvu, sa členovia únie dohodli, že sa budú používať ako synonymá tri pojmy. Okrem ústavy a ústavnej zmluvy to bude aj Zmluva, zakladajúca ústavu pre Európu. Dôvodom sú rôzne národné právne systémy.
