Bratislava 15. júna (TASR) - Bývalý námestník tajnej služby Jaroslav S. je v poradí tretím vysokým funkcionárom tajnej služby z éry Ivana Lexu, ktorého prvostupňový súd uznal za vinného.
Dosiaľ bol však právoplatne odsúdený iba bývalý riaditeľ personálnej sekcie SIS Vladimír Štolfa. Toho v októbri 2002 samosudca Okresného súdu Bratislava 3. uznal za vinného z trestného činu ohrozenia štátneho tajomstva a trestným rozkazom ho odsúdil na jeden rok odňatia slobody s trojročnou skúšobnou dobou. Trestný rozkaz neskôr nadobudol právoplatnosť. Štolfa 7. októbra 1998 nariadil svojej podriadenej, aby mu vyhotovila dve zostavy personálnej štatistiky príslušníkov SIS, kde boli okrem krycích mien pracovníkov divízií aj rodné čísla pracovníkov SIS. Údaje podliehali špeciálnemu režimu a utajeniu. Jedna zo zostáv obsahovala zoznam pravých a krycích mien príslušníkov divízií SIS. Neskôr však vrátil tajnej službe úplne inú disketu a zoznamy boli nahraté v úplne inom počítačovom programe, ako boli pôvodné. Neboli ani usporiadané podľa abecedy. Súd dospel k záveru, že bývalý šéf personalistiky SIS zbieral údaje obsahujúce štátne tajomstvo s cieľom vyzradiť ho nepovolanej osobe. Aký bol osud získanej databázy pracovníkov divízií SIS, či sa nedostala do nepovolaných rúk, napríklad podsvetia, sa orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo zistiť.
Následne v máji minulého roku Okresný súd Bratislava 3 uznal za vinného zo zneužitia právomoci verejného činiteľa bývalého riaditeľa špeciálneho útvaru sledovania Gejzu V. Odsúdil ho na 18 mesiacov s podmienečným odkladom na štyri roky. Odvolací Krajský súd v Bratislave 8. januára tohto roku zrušil odsudzujúci rozsudok a vrátil prokurátorovi prípad kaziet s nahrávkami rôznych akcií polície a tajnej služby späť na došetrenie. Policajný vyšetrovateľ tak musí doplniť dokazovanie.
Podľa obžaloby mal v rozpore so zákonom o utajovaných skutočnostiach po odchode z radov SIS v držaní kazety s nahrávkami rôznych akcií polície a tajnej služby. Na základe vyjadrení SIS a polície ide o materiály podliehajúce služobnému a štátnemu tajomstvu. Obžalovaný Gejza V. tvrdil počas neverejného procesu, že je nevinný. Kazety obsahovali iba časti akcií a zásahov. Mali mu údajne slúžiť ako pomôcka pri školení svojich poriadených. Na 18 kazetách bola zachytená napríklad policajná akcia obchodu s uránom, nájdenie nálože na mítingu KDH a iné. Súd zároveň rozhodol o prepadnutí kaziet v prospech štátu. Počas neverejného pojednávania žiadna zo strán nežiadala doplniť dokazovanie.
