BRATISLAVA 17. júna (SITA) - Usporiadanie sídiel na Slovensku a medziobecná spolupráca nie sú efektívne a podľa splnomocnenca vlády pre reformu verejnej správy Viktora Nižňanského "je čas zvážiť, či je naďalej možné zabezpečovať samosprávne pôsobnosti či prenesený výkon štátnej správy tak ako doteraz na báze dobrovoľnosti." Verejnú diskusiu o zásadnejšej zmene by mal odštartovať ním vypracovaný materiál o komunálnej reforme, s ktorým zoznámil aj vládu. Na potrebu zmeny ukazujú závery z analýzy miestnej samosprávy ako aj porovnania a závery z riešenia problematiky miestnej samosprávy v iných postkomunistických krajinách, uviedol na dnešnej tlačovej besede. Nižňanský vidí dve základné možnosti budúceho usporiadania sídiel - buď pokračovať v súčasnom systéme spolupráce alebo pristúpiť k zásadnejšej zmene a obce zlučovať. Zdôraznil, že pri zlučovaní by nešlo o stratu identity obcí.
V Bratislave a Košiciach sú dve možnosti usporiadania - zachovanie súčasnej dvojúrovňovej samosprávy alebo prechod na jednoúrovňovú samosprávu. Mestské časti by v tomto prípade existovali ako delegované jednotky bez volených orgánov. V Bratislave je podľa Nižňanského možné uvažovať aj o alternatíve, že by sa stala vyšším územným celkom a mestské časti obcami. "Keby nebola vôľa na zásadnú zmenu, treba pristúpiť aspoň k výraznejšiemu zlepšeniu súčasného stavu," zdôraznil. Ako podotkol, situáciu je možné riešiť aj plošne, napríklad zmeniť usporiadanie na Šariši či Gemeri, kde sú obce rozdrobené najvýraznejšie. Dodal, že do diskusie, ktorá potrvá do konca marca budúceho roka, by sa mali zapojiť Združenie miest a obcí Slovenska, predstavitelia sídiel, ale aj občania, ktorých sa zmena dotkne najviac.
Potreba zmeny usporiadania sídiel na Slovensku vyplynula z novej situácie, ktorú priniesol presun viac ako 40 kompetencií zo štátnej správy na obce, presun majetku a financií v rámci decentralizácie. Rovnako podľa Nižňanského treba zabezpečiť konkurencieschopnosť obcí a regiónov a vytvoriť priestor pre nové investície. Ako poukázal, v SR má 384 obcí do 200 obyvateľov a s priemernou veľkosťou obce 1 700 obyvateľov je Slovensko na tretej priečke odspodu v rámci celej Európy. Jedným z dôvodov na zmenu sú tiež vysoké výdavky na správu obcí do 1 000 obyvateľov, ktoré tvoria viac ako 40 percent výdavkov rozpočtov. "Toto sú peniaze, ktoré majú slúžiť na zabezpečenie verejných služieb občanom a nie na správu," poznamenal. Rovnako by sa podľa neho mal znížiť počet volených predstaviteľov samosprávy, ktorých je na Slovensku takmer 30 000. "Bolo by potrebné zvážiť otázku prechodu z kolektívnej na individuálnu zodpovednosť," myslí si.
SITA vydá k správe zvukovú správu.
