BRATISLAVA 17. júna (SITA) - Vodná záchranná služba (VZS), ktorá je osobitnou zložkou Slovenského Červeného kríža, je pripravená na letnú sezónu. Vo svojej evidencii má dve tisícky vyškolených plavčíkov, ktorí budú dohliadať na bezpečnosť rekreantov. Časť z nich bude cez letnú sezónu pôsobiť v zahraničí.
"Záchranári sa však aj tento rok boria s problémami a okrem peňazí sú to aj zákony" uviedol na dnešnej tlačovej besede viceprezident VZS SČK Igor Baran. Ako zdôraznil, na rozdiel od krajín EÚ na Slovensku VZS nie je ošetrená legislatívou, nie sú stanovené jej práva a povinnosti. Záchranárom chýbajú aj peniaze, ktoré by pomohli skvalitniť ich prácu. Podľa neho by bolo ideálne, ak by dostali časť peňazí zo vstupného na miestach, kde sa plavčíci starajú o bezpečnosť ľudí.
O dôležitosti záchranárskej práce pri vode svedčia aj alarmujúce štatistiky. Ako Baran informoval, najviac utopených osôb zaznamenali v extrémne horúcom lete v roku 1991. O život vtedy prišlo až 189 ľudí. V roku 1986 zaevidovali najmenej utopených osôb - 53. Priemerný počet utopených v rokoch 1996 až 2002 sa vyšplhal až na 149. Najviac ľudí prišlo o život v produktívnom veku, keď precenili svoje schopnosti. Pod tragédie sa však podpísal aj alkohol. Na záchranárskych prácach sa podieľajú aj hasiči, ktorí vlani vykonali na vode 92 záchranných akcií. Pri záchranných prácach našli 36 mŕtvych osôb, dve sa podarilo zachrániť. Potápači HaZZ zasahovali minulý rok 52-krát a našli 17 utopených, väčšinou detí.
Medzi aktivity VZS patria aj školenia plavcov - záchranárov, ktoré sa organizujú v Bratislave, Liptovskom Mikuláši a v Prešove. Členovia sa podieľajú na preventívnej záchrannej činnosti na rekreačných vodných plochách a kúpaliskách, kde poskytujú prvú pomoc. Základným predpokladom pre získanie kvalifikácie plavčíka záchranára je nadpriemerná plavecká zdatnosť, úspešné absolvovanie školenia a záverečných skúšok.
