BRUSEL 17. júna (SITA) - Slovensko je pripravené podporiť európsku ústavu napriek tomu, že sa mu nepodarilo dodržať priority. Za jediný dôvod, pre ktorý by zmluvu nepodpísal, označil premiér Mikuláš Dzurinda vyňatie daňovej politiky z kompetencie členských štátov a presun do väčšinového rozhodovania. "To však nehrozí, odstránili sme dokonca niekoľko výnimiek," povedal novinárom po prvom kole rokovaní o ústave v Bruseli. Zároveň varoval pred ďalším neúspechom medzivládnej konferencie. Po rozporoch okolo Iraku a voľbách do Európskeho parlamentu očakáva Európa podľa Dzurindu pozitívny signál. Nedohoda by bol ťažký úder Európe, vyhlásil Dzurinda.
Predseda slovenskej vlády sa dnes opäť pokúsil o zaradenie kresťanstva do preambuly ústavy, podporilo ho však len 5 štátov (Taliansko, Poľsko, Rakúsko, Litva, Malta). Pripomenul tiež záujem na Európskej komisii s komisárom za každú členskú krajinu. Chápe snahu racionalizovať komisiu, nie je si ale istý, či to znamená menej členov. Ak má mať komisia po roku 2014 menej členov, chce, aby nebolo určené presné číslo, ale dve tretiny členských štátov.
Dzurindovi sa nepáči ani princíp väčšinového hlasovania, keď by rozhodovalo 55 percent štátov zastupujúcich 65 percent obyvateľov únie. V záujme malých krajín je čo najmenší rozdiel medzi oboma parametrami, Dzurinda navrhol, aby bol maximálne 5 percent. Presun časti sociálnej politiky, týkajúcej sa zabezpečenia migrujúcich pracovníkov a ich rodín, považuje za prospešný pre SR. Rovnako ako pri presune niektorých záležitostí vo vnútre a spravodlivosti je podľa neho dostatočnou ochranou tzv. záchranná brzda - možnosť zablokovať rozhodnutie väčšiny, ak vec označíme za životný národný záujem.
Slovenská vláda pred začiatkom rokovaní o ústave definovala ako svoje priority zmienku o kresťanstve, komisára pre každú členskú krajinu, jednomyseľné hlasovanie o daniach, zahraničnej politike, obrane, sociálnych veciach, spravodlivosti a vnútre, väčšinové hlasovanie váhou hlasov (nie dvojitou väčšinou) podľa dohody z Nice, zachovanie rotujúceho predsedníctva a zmenu dokumentu z ústavy na ústavnú zmluvu. Presadiť sa z nich podarí zrejme len udržanie práva veta v daniach, zahraničnej politike a obrane.
