Bratislava 20. novembra (TASR) - Na Slovensku sa zmierňuje miera rozšírenia korupcie, zvyšuje sa schopnosť korupciu odhaľovať a zvyšuje sa aj citlivosť verejnosti na tento jav. Vo vystúpení na dnešnom stretnutí Medzinárodného klubu (MK) to uviedol podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš. Situácia v tejto oblasti je však podľa neho napriek pozitívnej pozícii vývojového trendu aj ďalej neuspokojivá. Slovensko vnímajú jeho obyvatelia ako krajinu s najvyššou mierou korupcie spomedzi štátov Visegrádskej štvorky, uviedol.
Ako oblasti, v ktorých od roku 1998 došlo k výraznému zníženiu indexu vnímania korupcie, uviedol privatizáciu, podnikanie a bankovníctvo. Podľa Mikloša ide práve o tie sféry, v ktorých sa aj z hľadiska ich celkového fungovania uskutočnili najväčšie zmeny a reformy. Mierny pokles korupcie zaznamenali v tomto porovnaní colné, daňové, živnostenské úrady, úrady práce a organizácie regionálnej štátnej správy. Problémovými oblasťami zostávajú zdravotníctvo, školstvo, súdy a polícia.
Vicepremiér sa venoval aj hodnoteniu Národného programu boja proti korupcii, ktorý vláda prijala pred rokom, v novembri 2000. Úlohy vyplývajúce z protikorupčného programu podľa neho horšie plnili najmä rezorty vnútra, zdravotníctva, privatizácie, dopravy, pôdohospodárstva a obrany, podobne ako generálna prokuratúra v SR a Správa štátnych hmotných rezerv. Naopak, lepšie výsledky zaznamenali Úrad vlády, ministerstvá financií, školstva, hospodárstva, výstavby a regionálneho rozvoja, ale aj Úrad pre verejné obstarávanie, Úrad jadrového dozoru, Úrad normalizácie, metrológie a skúšobníctva SR, Protimonopolný úrad, rovnako ako štátne neziskové organizácie.
Podpredseda vlády pre legislatívu Ľubomír Fogaš okrem iného poukázal na skutočnosť, že podľa kvalifikovaných prieskumov si 80 až 90 percent občanov SR myslí, že mnohé štátne orgány sú skorumpované. S korupciou v súdnictve sa stretlo 30 percent podnikateľov, pričom 19 percent aj poskytlo úplatok.
Fogaš poukázal na nedôsledné postihovanie korupcie a príbuzných javov kompetentnými orgánmi. Vyslovil názor, že právna základňa v SR je v tomto smere vyvinutá, zaostáva však aplikačná prax. V súvislosti s príkladmi úspešného boja proti korupcii a organizovanému zločinu v niektorých krajinách uviedol, že v nich neboli rozhodujúce zákony, ale spoločenská atmosféra a odvaha konať.
Prezidentka Transparency International Slovensko (TIS) Emília Sičáková vyjadrila nespokojnosť so stavom korupcie a s účinnosťou prijatých protikorupčných opatrení. V súvislosti s prípadmi, keď samosprávne orgány odmietli poskytovať informácie o svojej činnosti, varovala pred "decentralizáciou korupcie". Vyslovila názor, že aj samospráva musí byť podriadená kontrole nezávislých kontrolných orgánov.
