Ministri EÚ rokujú s kolegami z kandidátskych krajín
Brusel 20. novembra (TASR) - V Bruseli sa dnes zišli ministri zahraničných vecí, obrany a vnútra členských krajín Európskej únie (EÚ) so svojimi kolegami z 13 kandidátskych krajín. SR na rokovaniach zastupuje minister zahraničných vecí Eduard Kukan, štátny tajomník ministerstva obrany pre integráciu Rastislav Káčer a vedúci úradu ministerstva vnútra Ján Michalko. Na programe rokovaní ministrov sú otázky bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ, ako aj problematika európskych síl rýchleho nasadenia. K budovaniu týchto síl chcú prispieť aj nečlenské krajiny EÚ. Európska jednotka rýchleho nasadenia by mala vzniknúť do roku 2003. Pozorovatelia nepočítajú s tým, že sa Turecko vzdá svojho odmietavého postoja k vytvoreniu európskych jednotiek rýchleho nasadenia. Turecko je taktiež kandidátom pre vstup do EÚ, avšak prístupové rokovania s Ankarou sa ešte nezačali. Poprední predstavitelia EÚ sa okrem toho stretnú aj s predstaviteľmi Poľska, Českej republiky a Izraela. Uvedené štáty patria do skupiny krajín, ktoré majú s EÚ uzavreté takzvané asociačné dohody. Zástupcovia EÚ chcú s predstaviteľmi Izraela rokovať o problematike obnovenia mierových rozhovorov na Blízkom východe. V regióne bola v minulých dňoch delegácia vedúcich predstaviteľov európskeho spoločenstva, ktorá však nedosiahla žiadny pokrok.
Migaš pricestoval na oficiálnu návštevu Írska
Dublin 20. novembra (TASR) - Prijatie u prezidentky Mary McAleeseovej a rokovanie s predsedom Poslaneckej snemovne Séamusom Pattisonom je na programe prvého dňa trojdňovej oficiálnej návštevy Írska, ktorú dnes začal predseda Národnej rady SR Jozef Migaš. Šéf slovenského parlamentu sa v Dubline stretne aj s írskym premiérom Bertie Ahernom a poprednými predstaviteľmi koaličných i opozičných parlamentných strán. Zúčastní sa na zasadaní Poslaneckej snemovne, Senátu a Spoločného výboru pre európske záležitosti írskeho zákonodarného zboru. Migašove rokovania sa zamerajú na pozíciu Írska v procese rozširovania Európskej únie a rozvoj ekonomiky po vstupe krajiny do EÚ. Hoci Íri v júnovom referende odmietli Zmluvu z Nice o rozšírení únie, politickí predstavitelia krajiny to nepovažujú za definitívne zamietnutie prijatia nových členských štátov. Predseda Poslaneckej snemovne Pattison počas augustovej návštevy SR konštatoval, že írski občania iba prejavili výhrady voči niektorým aspektom fungovania EÚ. Zmluvu z Nice, potvrdzujúcu inštitucionálne reformy v rámci "pätnástky" a umožňujúcu tak jej rozšírenie, však musia ratifikovať všetky členské krajiny. Írsko by podľa svojich predstaviteľov nemalo na SR aplikovať prechodné obdobie v kapitole slobodného pohybu osôb po prijatí Slovenska do EÚ. Pattison v auguste takisto avizoval, že krajina otvorí ešte v tomto roku svoje veľvyslanectvo v Bratislave. Pre slovenských občanov sa tak zjednoduší proces vydávania víz, pre ktoré musia zatiaľ chodiť na ambasádu do rakúskej Viedne. Víza pre SR sú dôsledkom spoločnej vízovej politiky s Veľkou Britániou. Držitelia diplomatických a služobných pasov však môžu od 1. marca cestovať do Dublinu bez víz. Írsko po vstupe do EÚ v roku 1973, ktorý v referende v máji 1972 podporilo 83 percent voličov, vzhľadom na stav ekonomiky profitovalo zo štrukturálnych fondov z Bruselu. V krajine, ktorá s približne 3,6 miliónmi obyvateľov patrí k menším členom únie, sa podarilo naštartovať hospodársky rast a podstatne znížiť nezamestnanosť. V posledných rokoch sa rastom HDP, nízkou infláciou a zdravými verejnými financiami zaradila k najlepším ekonomikám únie. Írsko sa tak mohlo pridať k 11 krajinám európskej menovej únie a od 1. januára 2002 tradičnú írsku libru jeho občania vymenia za euro. Zmenila sa aj štruktúra exportu. Kým v roku 1970 smerovalo 66 percent vývozu do Veľkej Británie, dnes je export orientovaný predovšetkým na trhy únie.
Slovensko potvrdilo svoj príspevok k vojenskej jednotke EÚ
Brusel 20. novembra (TASR) - Slovensko dnes v Bruseli potvrdilo svoj príspevok k spoločnej vojenskej jednotke rýchleho nasadenia, ktorú chce Európska únia vytvoriť do roku 2003. Tvoria ho štyri dopravné vrtuľníky MI-17, jedna mechanizovaná rota, jedna ženijná odmínovacia jednotka, jednotka vojenskej polície a poľná nemocnica. Hoci ponuky kandidátskych krajín považuje EÚ až do ich vstupu iba za dodatočné kapacity, Slovensko verí vo využiteľnosť svojej ponuky. "Usilovali sme sa príspevok formulovať tak, aby bol reálne využiteľný, teda poskytnúť takú štruktúru a rozsah síl, o ktorých predpokladáme, že by ich v rôznych modelových krízových situáciách mohla EÚ naozaj využiť," povedal po rokovaní s ministrami zahraničia, obrany a vnútra členských a kandidátskych krajín štátny tajomník slovenského ministerstva obrany Rastislav Káčer. Pripomenul, že napríklad mechanizovaná rota s podpornými prvkami je žiadaným prvkom pri krízových operáciách, vysoko využiteľné sú dopravné helikoptéry, odmínovacia jednotka, vojenská polícia. "Nehovoriac o mnohoprofilovej poľnej nemocnici, ktorá je v každom konflikte vítaná," dodal Káčer. Kvantitatívne by slovenský príspevok pre spoločnú európsku jednotku rýchleho nasadenia mohol dosiahnuť okolo 450 vojakov, Káčer však za omnoho dôležitejšiu považuje kvalitu. Dôležité je, "aby náš príspevok bol nielen kvantitatívne zaujímavý, ale v prvom rade aby bol kvalitatívne schopný splniť vysoké nároky kladené na ozbrojené sily krajín EÚ a NATO", povedal Káčer. Podľa ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana je Slovensko ochotné aktívne sa zúčastňovať na procese vytvárania spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ, ktoré podľa neho postupuje podľa plánu. "Po 11. septembri je potreba ešte výraznejšie sa venovať otázkam boja proti svetovému terorizmu aj v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky," uviedol Kukan.
Schüssel otvoril nové priestory Komenského školy
Viedeň 20. novembra (TASR) - Rakúsky spolkový kancelár Wolfgang Schüssel dnes otvoril nové učebné priestory viedenskej školy Komenského na námestí Sebastian, ktorú navštevuje okolo 300 detí českého a slovenského pôvodu. Škola, ktorá umožňuje deťom učiť sa v materinskom jazyku je považovaná za najstaršiu európsku školu v rakúskej metropole. O pár mesiacov dostane škola, ktorá sa skladá zo škôlky, základnej bilinguálnej školy a vyššieho reálneho gymnázia, vďaka vysokému záujmu ďalšie triedy. Komenského škola, založená v roku 1872, ponúka kompletné vzdelanie v troch jazykoch. Okrem slovenčiny a češtiny sa tu vyučuje nemecký alebo anglický jazyk. Od vyšších tried zase ruština a na gymnáziu jazyk francúzsky alebo španielsky. Spolu s novými triedami dostala škola aj novú divadelnú sálu so 400 miestami, klubové priestory v knižnici a telocvičňu, ktorá sa bude využívať aj na kultúrne podujatia slovenskej a českej menšiny vo Viedni.
Mária Kadlečíková informovala Rakúšanov o otázkach integrácie SR do EÚ
Viedeň 20. novembra (TASR) - Podpredsedníčka vlády SR pre európsku integráciu Mária Kadlečíková vystúpila dnes v rámci diskusného fóra Európskej komisie vo Viedni s prednáškou Dialóg s krajinami: Slovensko. Pred vyše 150 predstaviteľmi rakúskych inštitúcií, regiónov, obchodných komôr, spoločenských organizácií a zástupcami verejnosti M. Kadlečíková charakterizovala rakúsko-slovenské vzťahy ako dynamicky sa vyvíjajúce, uviedol pre TASR mediálny poradca vicepremiérky Michal Kriško. Svoje vystúpenie oprela o fakt, že Rakúsko je v podiele zahraničných investícií v SR na jedného obyvateľa najaktívnejšie. V celkových investíciách ja na treťom mieste za Nemeckom a Holandskom, pričom európski prognostici hodnotia priestor medzi Viedňou a Bratislavou ako jeden z najperspektívnejších v nasledujúcich rokoch. Zástupcov rakúskych firiem a regiónov M. Kadlečíková vyzvala, aby sa nebáli vstúpiť na slovenský trh a nemali strach zo spolupráce so slovenskými firmami a regiónmi. Vyslovila presvedčenie, že po doterajších skúsenostiach to môže byť na osoh obom stranám. Jej názor potvrdil aj rakúsky poslanec Európskeho parlamentu (EP) Paul Rübig, ktorý plénum oboznámil s možnosťou dobudovania infraštruktúry v pohraničných oblastiach, najmä dopravných tepien, a dokonca načrtol plán vybudovania rýchlodráhy, ktorá by za 15 minút spojila letiská vo Schwechate a Bratislave. Ako ďalší príklad uviedol projekt skvalitnenia železničného prepojenia na trase Paríž-Štrasburg-Viedeň-Bratislava-Budapešť a vybudovania kvalitnej lodnej dopravy po Dunaji. Počas dvojhodinovej panelovej diskusie, na ktorej sa zúčastnil aj redaktor rakúskeho denníka Die Presse Christopher Thanei, pôsobiaci od roku 1997 v Bratislave, odzneli otázky dotýkajúce sa hlavne voľného pohybu pracovných síl, nezamestnanosti, migrácie Rómov a dôchodkového zabezpečenia. Podpredsedníčka vlády SR vyzdvihla skutočnosť, že práve rakúski bankári a investori zdvihli kredit Slovenska v zahraničí a inšpirujú ostatné krajiny k podobným investičným ťahom. Slovensko podľa nej ponúka vzdelanú a kvalifikovanú pracovnú silu, liberálne dane a ochranu kapitálu. V tom cíti šancu na zvýšený prílev zahraničných investícií, oživenie ekonomiky, zníženie nezamestnanosti a posilnenie sociálnych istôt Slovákov. V otvorenej diskusii zazneli na margo obáv Rakúšanov z prílevu lacnej pracovnej sily zo Slovenska argumenty, že v Rakúsku už pracuje veľa Slovákov, a to najmä v zdravotníctve a terciálnej sfére. P. Rübig vyjadril v tejto súvislosti presvedčenie, že prechodné obdobie v kapitole pracovných síl nebude musieť byť v prípade SR také dlhé. Takéto fóra by podľa organizátorov mala prenášať aj televízia, pretože potom by európske hodnoty nachádzali živší ohlas a plnili by osvetovú úlohu viac, ako keď sa o nich hovorí na uzatvorenom fóre.
Slovensko ponúklo Európskej únii 50 policajtov
Brusel 20. novembra (TASR) - Slovensko dnes v Bruseli ponúklo Európskej únii 50 policajtov ako príspevok k európskej policajnej sile, ktorá by mala vzniknúť do roku 2003. "Ponúkli sme 50 policajtov, ktorých vyškolíme a k 1. januáru 2003 budú títo policajti schopní plniť úlohy podľa požiadaviek EÚ," povedal TASR vedúci úradu ministerstva vnútra SR Ján Michalko, ktorý na dnešnom zasadnutí s ministrami zahraničných vecí, obrany a vnútra členských a kandidátskych krajín slovenskú ponuku oznámil. Podľa jeho slov budú slovenskí policajti v prípade nasadenia mimo územia Slovenska pôsobiť v troch oblastiach: pri ochrane verejného poriadku, života, zdravia a majetku, ďalej pôjde o vyhľadávanie a dokumentáciu trestnej činnosti, teda vyšetrovateľov a nakoniec o špeciálne sily cvičené na zvládnutie mimoriadnych situácií, tzv. kukláčov. Všetky kandidátske krajiny dnes prejavili záujem podieľať sa na činnosti európskej policajnej sily a spoločne dnes ponúkli okolo 760 policajtov. Pôjde o dodatočné sily, päťtisícový policajný kontingent budú tvoriť samotné členské štáty EÚ, ktoré už v pondelok prisľúbili svoje príspevky. Z 5000 policajtov by malo byť vyše 1000 schopných rýchleho nasadenia do 30 dní. Okrem policajnej jednotky dnes EÚ rokovala s kandidátmi aj o vojenských kapacitách. Slovensko potvrdilo svoj príspevok k spoločnej vojenskej jednotke rýchleho nasadenia, ktorú chce EÚ do roku 2003. Tvoria ho štyri dopravné vrtuľníky MI-17, jedna mechanizovaná rota, jedna ženijná odmínovacia jednotka, jednotka vojenskej polície a poľná nemocnica. Hoci ponuky kandidátskych krajín považuje EÚ až do ich vstupu iba za dodatočné kapacity, Slovensko verí vo využiteľnosť svojej ponuky. "Usilovali sme sa príspevok formulovať tak, aby bol reálne využiteľný, teda poskytnúť takú štruktúru a rozsah síl, o ktorých predpokladáme, že by ich v rôznych modelových krízových situáciách mohla EÚ naozaj využiť," povedal po rokovaní s ministrami štátny tajomník slovenského ministerstva obrany Rastislav Káčer. Kvantitatívne by slovenský vojenský príspevok mohol dosiahnuť 450 vojakov, Káčer však za omnoho dôležitejšiu považuje kvalitu. Dôležité je, "aby náš príspevok bol nielen kvantitatívne zaujímavý, ale v prvom rade aby bol kvalitatívne schopný splniť vysoké nároky kladené na ozbrojené sily krajín EÚ a NATO", povedal.
Členské krajiny SEI majú k EÚ rozdielne vzťahy
Rím 20. novembra (TASR) - Taliansko považuje nadchádzajúci summit Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) sa privilegovanú formu dialógu medzi štátmi, ktoré majú k Európskej únií najrozličnejšie vzťahy. Ako dnes uviedol expert pre oblasť SEI z talianskeho ministerstva zahraničných vecí, nová talianska vláda i taliansky minister zahraničných vecí Renato Ruggiero sa domnievajú, že SEI môže zohrať veľmi významnú rolu v európskom kontexte a vytvoriť tak podmienky na posilnenie bezpečnosti a zintenzívnenia vzájomnej spolupráce na Balkáne a vo východnej Európe. Sedemnásť členských krajín SEI je s EÚ prepojených rozličnými spôsobmi. Taliansko a Rakúsko sú členmi únie, sedem krajín SEI kandiduje na členstvo v tomto združení, zatiaľ čo päť ďalších štátov figurujúcich v zoskupení SEI je začlenených do Balkánskeho paktu stability, v rámci ktorého sa EÚ podieľa na spolufinancovaní obnovy a regionálnej spolupráce v južnej Európe. Tri zostávajúce členské krajiny SEI (Bielorusko, Ukrajina a Moldavsko) nie sú začlenené do rozširovacieho procesu EÚ. Základnou myšlienkou, na ktorej stavajú krajiny združenia SEI, je vedomie spoločných európskych koreňov. Organizácia ponúka a otvára možnosti spolupráce, aby takýmto spôsobom vytvorila pre balkánske štáty pôdu na ich postupné približovanie sa únií ako z hospodárskeho, tak aj z politického hľadiska. Šéf talianskej diplomacie Renato Ruggiero len pred nedávnom uviedol, že SEI je dôležitým prínosom pre stabilitu, demokratický, hospodársky a sociálny rozvoj členských štátov. "Naším cieľom je zabrániť, aby sa v európskom kontexte objavili nové deliace čiary," vyhlásil Ruggiero. Tohtoročná schôdzka SEI sa uskutoční pod predsedníctvom hostiteľskej krajiny Talianska v severotalianskom prístavnom meste Terst. Budúci rok prevezme rotujúce predsedníctvo Macedónsko. Slovensko bude na stretnutí zastupovať predseda vlády Mikuláš Dzurinda v sprievode ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana.
Veľvyslancom Írska v SR bude Thomas Lyons
Dublin 20. novembra (TASR) - Írskym veľvyslancom na Slovensku bude Thomas Lyons, informovali dnes TASR diplomatické zdroje v Dubline. Diplomat, ktorý už dostal zo slovenskej strany agrément, by mal prezidentovi Rudolfovi Schusterovi odovzdať poverovacie listiny začiatkom decembra. Lyons je už od začiatku novembra na Slovensku, kde organizuje rozbehnutie práce ambasády. Jej oficiálne otvorenie sa má uskutočniť do konca roka, podmienkou je však získanie vhodných priestorov pre veľvyslanectvo. Podľa diplomatických zdrojov je otvorenie veľvyslanectva Írska v SR aj napriek negatívnemu výsledku referenda o Zmluve z Nice signálom, že krajina podporuje rozšírenie Európskej únie o nové krajiny.
Írska prezidentka odporučila SR zachovanie identity aj po vstupe do EÚ
Dublin 20. novembra (TASR) - Skúsenosti Írska po vstupe do EÚ boli hlavnou témou dnešného rozhovoru predsedu Národnej rady SR Jozefa Migaša s írskou prezidentkou Mary McAleeseovou. Najvyššia predstaviteľka Írska Slovensku odporučila, aby si aj po vstupe do únie zachovalo svoju identitu a osobitosti, ktoré zároveň obohatia EÚ, povedal Migaš po rokovaní. "Írsko sa stalo patrónom a dobrým zástancom Slovenska" v procese integrácie do únie, konštatoval šéf parlamentu. S írskou prezidentkou hovoril aj o neúspešnom referende, v ktorom Íri odmietli ratifikovať Zmluvu z Nice, podmieňujúcu rozšírenie. Prezidentka zastáva názor, že úlohou vládnych politikov i politických strán je teraz presviedčať občanov o prínose prijatia nových členských štátov, uviedol Migaš. Predseda parlamentu s írskou prezidentkou prehodnotil aj dvojstranné vzťahy oboch "malých krajín s veľkými ambíciami". Na prijatí v Prezidentskom paláci v dublinskom Phoenix Parku sa za slovenskú stranu zúčastnili poslanci Ján Cuper (HZDS), Pál Farkas (SMK), Jozef Kužma (DS) a Jana Halušková (SDĽ). McAleeseová dnes prijala pozvanie na návštevu SR, ktoré jej Migaš tlmočil v mene prezidenta Rudolfa Schustera. Želaním slovenskej politickej reprezentácie je realizácia návštevy v roku 2002. "Dnes bol prvý polčas rokovaní, verím, že ich dokončíme v Bratislave," povedal predseda parlamentu. Mary McAleeseová bola inaugurovaná 11. novembra 1997 ako v poradí ôsma prezidentka Írska. Päťdesiatročná McAleeseová má právnické vzdelanie a pôsobila ako profesorka trestného práva a kriminológie na Trinity College v Dubline. Neskôr sa venovala žurnalistike, keď pracovala ako televízna reportérka a moderátorka írskej národnej televízie RTÉ. Prijatie u prezidentky bolo prvým bodom Migašovej oficiálnej návštevy v Írsku. Dnes večer sa šéf parlamentu stretne s predsedom Poslaneckej snemovne írskeho zákonodarného zboru Séamusom Pattisonom, ktorý v auguste absolvoval návštevu Slovenska. V stredu má na programe schôdzku s premiérom Bertiem Ahernom, predsedom Senátu Brianom Mulloolym a poprednými predstaviteľmi vládnych i opozičných politických strán. Migašova cesta je prvou oficiálnou návštevou slovenského politika v Írsku. V tomto roku Dublin pracovne navštívili vicepremiér Pál Csáky a minister kultúry Milan Kňažko, v minulosti tu boli vtedajší ministri zahraničných vecí Pavol Hamžík a Zdenka Kramplová a minister hospodárstva Ľudovít Černák. Premiér Mikuláš Dzurinda s írskym predsedom vlády Ahernom bilaterálne rokoval v rámci Miléniového summitu OSN v septembri 2000 v New Yorku.
Migaš chce s Ahernom hovoriť aj o prehodnotení vízovej povinnosti Írska voči SR
Dublin 21. novembra (TASR) - Možnosti prehodnotenia vízovej povinnosti pre občanov SR chce predseda Národnej rady SR Jozef Migaš prediskutovať na dnešnom stretnutí s írskym premiérom Bertie Ahernom. Ďalší program druhého dňa Migašovej oficiálnej návštevy Írska sa bude niesť v duchu medziparlamentnej spolupráce. Predseda Národnej rady sa stretne s predsedom Senátu írskeho parlamentu Brianom Mulloolym a zúčastní sa na zasadaní Senátu, v írskom jazyku nazývaného Seanad Éireann, a Poslaneckej snemovne - Dáil Éireann. Vystúpi aj na zasadaní Spoločného parlamentného výboru pre európske záležitosti. Predsedu parlamentu na návšteve sprevádzajú poslanci Ján Cuper (HZDS), Pál Farkas (SMK), Jozef Kužma (DS) a Jana Halušková (SDĽ). Migaš bude dnes rokovať aj s podpredsedom najväčšej opozičnej strany Fine Gael (FG) Jimom OďKeefeom, v parlamente zodpovedným za zahraničnú politiku, a s Brendanom Howlinom, zástupcom lídra opozičnej Labouristickej strany (LP). Poslanecká snemovňa írskeho parlamentu, s ktorej predsedom Séamusom Pattisonom sa Migaš stretol v utorok, má 166 poslancov, Senát tvorí 60 zákonodarcov. Vládnymi stranami, ktoré majú v parlamente pomerne tesnú väčšinu, sú centristická Fianna Fáil (FF) a liberálni Progresívni demokrati (PD). V utorok predsedu parlamentu prijala írska prezidentka Mary McAleeseová, s ktorou Migaš hovoril najmä o skúsenostiach krajiny po vstupe do Európskej únie v roku 1973. Nevyhli sa ani otázke júnového referenda, v ktorom Íri odmietli Zmluvu z Nice, zakotvujúcu inštitucionálne reformy únie a umožňujúcu tak jej rozšírenie.
