BRATISLAVA 25. júna (SITA) - Slovensko na nadchádzajúcom summite NATO v Istanbule podporí prípadný návrh na väčšie zaangažovanie sa Severoatlantickej aliancie v Iraku. Aliancia nemusí čakať na 30. jún, kedy prejdú výkonné právomoci na novú irackú vládu a o možnostiach, ako v prípade potreby krajine pomôcť, sa začne diskutovať už na summite, ktorý sa uskutoční 28. až 29. júna.
"Nechcem predbiehať diskusiu v Istanbule, ale je isté, že sa tam o Iraku diskutovať bude. To, že formálne sa dočasná iracká vláda ujme moci až po skončení summitu, nemôže byť predsa prekážkou politických rozhovorov aliancie. Akú konkrétnu formu by účasť aliancie v Iraku mohla mať, na to vám odpoviem po Istanbule," uviedol v piatok v rozhovore pre agentúru SITA minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
Šéf slovenskej diplomacie pripomína, že už dnes v Iraku pôsobia vojaci 16 z 26 členov aliancie a NATO okrem toho poskytuje logistickú podporu poľskej divízii, v ktorej pôsobia aj slovenskí ženisti. "Napokon, sú to samotní Iračania, ktorí ústami svojej legitímnej dočasnej vlády vyzývajú medzinárodné spoločenstvo, a osobitne aj NATO, aby sa zapojilo do stabilizácie krajiny formou zotrvania mnohonárodných síl v Iraku ako aj pomocou pri ďalších konkrétnych požiadavkách vlády, akými môžu byť napríklad odmínovacie práce alebo budovanie novej irackej armády," povedal minister. Kukan je presvedčený, že NATO nájde dostatok politickej vôle na zaangažovanie sa v Iraku. Na druhej strane však nepredpokladá, že by mohlo dôjsť k masívnemu nasadeniu jednotiek pod hlavičkou NATO v tejto krajine.
Jedno z najočakávanejších rozhodnutí, ktoré by malo z istanbulského summitu vzísť, je rozšírenie pôsobnosti NATO v Afganistane. Aliancia by mala vyslať jednotky aj do ďalších miest mimo metropoly Kábul. NATO by mala pomáhať aj pri organizácii prvých slobodných parlamentných volieb v krajine. Slovenskí vojaci v operácii ISAF pôsobia v súčasnosti v Kábule. K zmene ich pôsobiska môže podľa Kukana dôjsť len vtedy, ak budú k tomu vytvorené všetky potrebné podmienky, a ak bude takáto žiadosť Slovensku adresovaná. "Myslím si, že je našou povinnosťou pomáhať tam, kde sú naši ženisti potrební," povedal Kukan.
Na summite sa bude diskutovať aj o vzťahoch NATO a EÚ. Slovensko presadzovalo, aby sa v Istanbule konal aj spoločný summit oboch organizácií. "Nakoniec sa nenašlo dosť argumentov a vôle na presadenie tohto návrhu," uvádza Kukan. Šéf slovenskej diplomacie si však napriek tomu nevie predstaviť, "že pri členskej základni NATO a EÚ nebude na summite prítomná aj otázka vzťahov oboch organizácií."
Postoj SR k tejto otázke je podľa Kukana principiálny: "Aliancia je pre všetkých členov bez výnimky nespochybniteľným základom vlastnej bezpečnosti a obrany. Európska bezpečnostná a obranná politika (EBOP) preto nemôže byť ničím iným ako komplementárnou súčasťou systému obrany, ktorého základom je NATO."
V súvislosti s možným ďalším rozširovaním NATO je Kukan presvedčený, že by aliancia mala aj naďalej ostať otvorená pre všetky krajiny, ktoré si ctia demokraciu a hodnoty zdieľané spojencami. "Každý štát, ktorý je pripravený takto konať, je možným kandidátom na vstup do NATO," tvrdí. Platia tu však podľa neho určité geografické limity. "NATO musí byť funkčná aj po vojenskej stránke, musí byť pripravená v prípade potreby chrániť nielen územie svojich členov, ale aj ich záujmy kdekoľvek na svete."
Hovoriť už dnes o konkrétnych menách krajín, ktoré budú zahrnuté do ďalšej vlny rozširovania, alebo o časovom horizonte možného ďalšieho rozširovania, by bolo podľa šéfa slovenskej diplomacie príliš špekulatívne. "V aliancii ešte nie je zhoda, kedy takáto ďalšia vlna bude." Poslanci Parlamentného zhromaždenia NATO však vidia ako vhodný termín rok 2007. "Určite ako prvé do úvahy prichádzajú súčasné ašpirantské krajiny – Chorvátsko, Macedónsko a Albánsko. Neskrývam, že našimi prioritami v otázke budovania partnerských vzťahov, ktoré majú potenciál prerásť aj do spojeneckých vzťahov, sú krajiny západného Balkánu a Ukrajina," uviedol Kukan.
Podľa šéfa slovenskej diplomacie je ťažké predvídať, či sa takzvaná Istanbulská iniciatíva spolupráce, zameraná na krajiny Blízkeho východu pretaví aj do podoby, ktorú poznáme z programu Partnerstvo za mier (PfP). "Pri komplikovaných vzťahoch, ktoré panujú v tejto časti sveta by to však určite potešilo. Ak si uvedomíme, ako ďaleko pokročili vzťahy v rámci PfP, máme isté právo byť vizionármi a optimistami," uzatvoril Kukan.
