BRATISLAVA/HAAG 3. júla (SITA) - Národné parlamenty majú veľký záujem na dôslednej odbornej a politickej príprave aplikovania dodatkového protokolu k návrhu ústavnej zmluvy Európskej únie (EÚ), ktorý umožňuje aby sa pléna členských štátov zapájali aktívnejšie do politiky únie. Podľa predsedu Národnej rady (NR) SR Pavla Hrušovského je to "výzva pre slovenských parlamentárov, aby sme nepodceňovali aj tieto úlohy národného parlamentu." Ako dodal Hrušovský, ktorý sa zúčastňuje na konferencii predsedov parlamentov krajín EÚ o Ústave EÚ a postavení národných parlamentov, NR SR by mala tejto problematike venovať veľkú pozornosť a pokúsiť sa o jej odpolitizovanie. "Mali by sme byť dostatočne pripravený na spoluprácu s inými parlamentmi", konštatoval Hrušovský.
Na užšiu spoluprácu jednotlivých plén krajín EÚ je vytvorených niekoľko možností. Hrušovský zdôraznil, že konferencia predsedov parlamentov by mala mať autoritatívnejšiu úlohu, aby sa jej postavenie posilnilo. Väčší dôraz by sa mal tiež klásť na úlohu odborných skupín, ktoré by mali vytvoriť kontaktné miesta v jednotlivých národných parlamentoch. Tie by cez informačný systém IPEX zaujímali jednotlivé stanoviská k legislatíve EÚ. Ďalšiu možnosť predstavuje konferencia výborov pre európske záležitosti (COSAC). Na nej však zástupca Slovenska zatiaľ chýba, keďže slovenský eurovýbor ešte nepôsobí. Hrušovský tiež pripomenul, že 13 z 25 členských štátov EÚ už má svojich zástupcov kancelárií parlamentov priamo v Bruseli. Je to tiež priestor, ako by národné parlamenty mohli byť priamo už na začiatku legislatívnej iniciatívy EÚ. "Je to odborné zázemie dobrej spolupráce", zhodnotil Hrušovský.
Predsedovia parlamentov dnes diskutovali aj o tom, aké jazyky by sa mali používať pri rokovaniach zástupcov únie. Podľa Hrušovského je Slovensko za zachovanie súčasného systému, a nie za zúženie okruhu národných jazykov. "Nie sme za to, aby slovenčina už nebola rokovacím jazykom",
