Vyplýva to z novely zákona o obecnom zriadení, ktorá platí od 1. júla. Pre orgány územnej samosprávy stanovuje novela povinnosť zverejňovať návrhy všeobecne záväzných nariadení, reagovať na predkladané pripomienky občanov, vyhodnocovať ich a za splnenia stanovených požiadaviek povinne umožniť zástupcom verejnosti vystúpiť na rokovaní zastupiteľstva.
Novela tiež posilňuje vnútornú kontrolu miestnej a krajskej samosprávy. Od 1. júla na hospodárenie každej obce a vyššieho územného celku (VÚC) bude dohliadať hlavný kontrolór. Obci, respektíve VÚC, zákon ukladá povinnosť zriadiť funkciu hlavného kontrolóra obce a zvoliť ho. Hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo na šesť rokov. Na jeho zvolenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva. Voľbu a odvolanie hlavného kontrolóra bude musieť potvrdiť obecné zastupiteľstvo formou uznesenia. Hlavný kontrolór musí mať minimálne úplné stredné vzdelanie a môže byť členom politickej strany alebo hnutia. Právna norma určuje výšku platu hlavného kontrolóra podľa veľkosti obce. Najmenej 1,15 násobku priemernej mzdy zarobí kontrolór v obci do 500 obyvateľov, hlavný kontrolór mesta nad 100 000 občanov dostane 2,78 násobok priemerného platu v národnom hospodárstve. Obecné zastupiteľstvo môže kontrolórovi schváliť mesačné prémie do výšky 30 percent platu. Hlavný kontrolór môže vykonávať kontrolnú činnosť pre viaceré obce.
Od 1. júla budú tiež orgány štátu a samosprávy sankcionované za škody, ktoré spôsobia občanom alebo firmám vydaním protiprávnych rozhodnutí, nesprávnym úradným postupom alebo nečinnosťou. Vyplýva to zo zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý platí od spomínaného dátumu. Zákon mení stav, keď úradníci prakticky neniesli žiadnu priamu a osobnú zodpovednosť za svoje konanie a vydávané rozhodnutia. Novinkou je, že zodpovednosť budú niesť aj orgány samosprávy, napríklad starosta, obecné zastupiteľstvo, či orgány VÚC. Zákon upravuje dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu z hľadiska spôsobu, akým k škode došlo. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym rozhodnutím. Druhý okruh zasa zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zákon tiež upravuje zodpovednosť štátu za nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe.
