Bratislava 7. júla (TASR) - Vlastenectvo príslušníkov každého národa vyviera z pocitu hrdosti nad tým, čo v minulosti dosiahol a aké možnosti presadiť sa má teraz, a v budúcnosti. Rómom takáto historická skúsenosť väčšinou chýba, ich každodennou starosťou je takpovediac číre prežitie.
Myslí si externý sociálny pracovník z Rimavskej Soboty Viktor Kökény aj na základe overenia si teoretických poznatkov každodennou praxou, najmä v osadách medzi najchudobnejšou časťou rómskej komunity.
Pocit stotožnenia sa Róma s krajinou, kde žije je podľa jeho názoru výrazne negatívne ovplyvnený skutočnosťou, že príslušníkom tejto národnostnej menšiny takmer bez výnimky nikdy v histórii nepatrili žiadne majetky. Platí to podľa Kökényho predovšetkým na pôdu, čo sa v súčasnosti prejavuje aj v problémoch legalizácie obydlí v osadách, na ich modernizácii, a tým aj sociálneho štandardu Rómov.
Dlhodobé neriešenie pretrvávajúcich problémov Rómov so získaním potrebného vzdelania, a tým aj väčšej možnosti uplatnenia sa na trhu práce sa v konečnom dôsledku odráža aj na miere prirodzeného lokálpatriotizmu a hrdosti na pôvod a krajinu, v ktorej komunita žije. Kökény považuje za kontraproduktívne neustále zdôrazňovanie, že sociálne znevýhodnené a zanedbané prostredie sa týka Rómov, a nie vo všeobecnosti chudobnej časti spoločnosti.
Kökény sa domnieva, že akceptácia odlišného života Rómov spoločnosťou nie je na Slovensku ani 250 rokov od vydania Ediktov panovníčky Márie Terézie odlišná. Vnímanie Rómov ako dobrých muzikantov a v minulosti zručných remeselníkov už nestačí. Z ugarov - ladom ležiacej pôdy na kraji dedín sa stali šeregy - územie osád s minimom voľnej pôdy na akékoľvek poľnohospodárske využitie. Stratou zamestnaní tak Rómovia nemajú žiadnu možnosť zabezpečenia si obživy, pričom liekom môže byť prenájom alebo symbolický odpredaj pozemkov v susedstve osád ich obyvateľom. Až potom možno budovať u všetkých generáciách Rómov ich vzťah k domovu a pretvárať aj jeho úroveň. Potom môže prísť na rad aj poznanie štátnej hymny, dodal.
