Bratislava 7. júla (TASR) - Bývalá podpredsedníčka Mečiarovho posledného vládneho kabinetu Katarína Tóthová definitívne prehrala súdny spor s Úradom vlády SR a musí vrátiť štvrťmiliónové odmeny. Jej bývalý vládny kolega Jozef Kalman nemusí na rozdiel od Tóthovej v rovnakej kauze vrátiť z polmiliónových odmien ani korunu. Vyplýva to z rozhodnutí Generálnej prokuratúry SR. TASR to dnes potvrdila Jana Tökölyová z Tlačového odboru GP SR.
Ide o súdne spory o vládne odmeny v období rokov 1994 až 1998. Súdy vydali v žalobách Úradu vlády SR voči vtedajším podpredsedom Mečiarovho kabinetu v rovnakých veciach úplne rozdielne rozhodnutia. V prípade Jozefa Kalmana napríklad neuznali aktívnu legitimáciu navrhovateľa - Úradu vlády SR, s tým, že žalovať mala SR. Celý prípad preto zmietli zo stola a Kalman rovnako ako Mečiar nič nemusí zaplatiť. V prípade Kataríny Tóthovej priznali súdy úradu vlády iba časť odmien, približne 250 tisíc korún.
Tóthová sa v januári tohto roku obrátila na Generálnu prokuratúru SR s podnetom na podanie mimoriadneho dovolania. Na základe preskúmania prípadu generálna prokuratúra dospela k záveru, že podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania boli splnené. Tóthová však premeškala ročnú zákonnú lehotu. Na generálnu prokuratúru v prípade podpredsedu Jozefa Kalmama sa s podnetom na mimoriadne dovolanie obrátil Úrad vlády SR. Prokuratúra však dospela k záveru, že v prípade Kalmana neboli splnené podmienky na podanie sťažnosti na Najvyšší súd SR.
Podľa právneho zástupcu Úradu vlády SR Štefana Haulíka zo stanoviska GP SR vyplýva, že na vyplácanie odmien členom vlády úplne postačuje uznesenie vlády, hoci to príslušný zákon neumožňuje. Dostávame sa do paradoxnej situácie, kedy po rozhodnutí prokuratúry existuje priestor pre členov kabinetu aj naďalej si vyplácať mimoriadne polročné odmeny bez zmeny príslušnej legislatívnej normy, spresnil Haulík. Posledné rozhodnutie prokuratúry v kauze vládnych odmien je podľa neho právne nezmyselné. Vzniká priestor pre úvahy o vrátení odmien aj tých členov vládneho kabinetu, ktorí ich dobrovoľne vrátili.
Kauza vyplácania odmien členom vlády expremiérom Mečiarom mala v rokoch 2000 a 2001 aj trestnoprávnu dohru. Bývalého predsedu vlády vtedy orgány činné v trestom konaní stíhali pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. Dopustiť sa ho mal tým, že v rokoch 1993 až 1998 členom jeho vládnych kabinetov vyplatil odmeny v celkovej výške 13,7 milióna korún. Prokuratúra však po ukončení vyšetrovania trestné stíhanie V. Mečiara zastavila, konštatovala však protiprávnosť vyplácania odmien. Odmeny podľa právoplatného stanoviska prokuratúry boli vyplácané v rozpore so zákonom, nešlo však o trestný čin. Na túto skutočnosť ešte počas vládnutia Mečiara upozornil ako prvý Najvyšší kontrolný úrad.
Na základe konštatovania prokuratúry o protiprávnosti vyplácania odmien Úrad vlády SR následne zažaloval bývalých vládnych predstaviteľov, ktorí odmietli vrátiť mimoriadne odmeny. Mečiar na súde uplatnil námietku premlčanosti, preto nemusí vrátiť 139 737 korún. V prípade Tóthovej i Kalmana súdy rozhodli úplne rozdielne. Aktuálny je už len prípad podpredsedu ĽS-HZDS a bývalého podpredsedu vlády Sergeja Kozlíka. Odvolací Krajský súd v Bratislave si vyžiadal od úradu vlády listinné dôkazy. Na Okresnom súde Bratislava I Kozlík spor prehral, pričom však má zaplatiť len časť z odmien za obdobie od roku 1997 do 1998, viac ako 113 tisíc korún. Posledné rozhodnutie prokuratúry bude mať pravdepodobne vplyv aj na Kozlíkovu kauzu. Úrad vlády SR tak po štyroch rokoch na základe dvoch úplne rozdielnych stanovísk prokuratúry môže spor prehrať.
