Žilina 11. júla (TASR) - Problémy okolo výkupu pozemkov pre pripravovanú automobilku Hyundai/Kia sa už preniesli aj do bežného rodinného života obyvateľov štyroch obcí pri Žiline. Dilema predať či nepredať postavila proti sebe členov niektorých rodín z Tepličky nad Váhom, Gbelian, Nededze a Mojša. Ešte nejestvujúca automobilka si už vybrala svoju daň v podobe generačných konfliktov medzi mladými, ktorí spájajú svoju budúcnosť viac či menej s automobilkou a staršou generáciou, ktorá ma silný vzťah k pôde.
Ochotu predať pôdu za štátom ponúkaných 120 korún za meter štvorcový pochopiteľne prejavujú skôr mladšie ročníky. K pozemkom ich nič neviaže, nikdy na pôde nehospodárili. Tridsaťročný Peter z Tepličky nad Váhom o rodinných konfliktoch kvôli pozemkom vie, hoci jeho rodina už svoju pôdu predala. Otec tam mal len pár árov, už sme to predali. Však tam nič nepestovali, malo to len družstvo a nič z toho nemali. Náš tatko sa nebránil, ale niekde sa kvôli tomu dobre chytia. Mladí by to predali hneď, ale starí nechcú, myslí si Peter. Petičný aktivista Šimon Janíček z Nededze, ktorý čoskoro oslávi sedemdesiatku, je rozhodnutý svoju pôdu nepredať pod 302 korún za meter štvorcový. Argumentuje, že jeho starí rodičia nezískali pôdu zadarmo, ale na ňu ťažko zarábali v Amerike alebo v bani. Podľa Janíčka sú zdrojom rozporov v rodine advokátske kancelárie, ktoré majú poverenie vykupovať pozemky. Keďže výkup nepostupuje podľa plánu a nervozita všetkých zainteresovaných rastie, advokáti využívajú všetky možné presvedčovacie prostriedky, aby vykúpili čo najviac. S postojom jednej z advokátok má Šimon Janíček osobnú skúsenosť. Núti, aby v rodine boli zvady. Ja si myslím, že to je proti zákonu. Keď sú dvaja na jednej parcele, jeden chce predať, druhý nechce predať. Ja keď tam mám tú, povedzme, jednu desatinu, keď ju chcem predať, predám. Ale nie, aby sa rodina začala vadiť. Priamo medzi rodinami robia zvady, hovorí Janíček.
Skúsený žilinský obchodník s nehnuteľnosťami, ktorý chce zostať v anonymite, si myslí, že jadrom celého problému je rozdrobenosť tunajších pozemkov. Na rozdiel od susedného Česka, kde rakúske právo určovalo ako dediča majetku vždy najstaršieho zo súrodencov, na severe Slovenska sa v minulosti uplatňovalo uhorské dedičné právo, pri ktorom dedili všetci súrodenci. Vďaka tomu má dnes jeden hektár pôdy v tejto lokalite 20, 30 alebo aj 200 vlastníkov. Kde je veľa vlastníkov, je aj veľa postojov, o to väčšiu pozornosť bolo treba venovať komunikácii s majiteľmi rolí, uzatvára majiteľ realitnej kancelárie. raf som
