Viceguvernér Európskej investičnej banky Wolfgang Roth to konštatoval na konferencii pri príležitosti 80. nedožitých narodenín Dubčeka, ktorá sa dnes koná v Bratislave. Uviedol, že tento stav nevie celkom pochopiť a Slováci by mali byť na svojho rodáka viac hrdí.
Riaditeľ Masarykovej robotníckej akadémie v Brne Miloš Bárta konštatoval, že ani v Čechách nie je Dubček vnímaný primerane jeho významu. Jednu z príčinu vidí v snahe určitých politických kruhov, ktoré sa po revolúcii v roku 1989 snažili Dubčeka a ostatných reformných komunistov zo šesťdesiatych rokov ako konkurentov zatlačiť do úzadia.
Veľvyslanec SR vo Viedni Ľubor Bystrický konštatoval, že Slovensko stále nepochopilo význam osobnosti A. Dubčeka. Za smutné označil, že 12 rokov po revolúcii je Dubček pre mladú generáciu takmer neznámy. Dubček bol podľa neho výnimočným zjavom, ktorý v období tzv. kasárenského režimu vnímal politiku ako službu občanom a nie ako nástroj na ich využívanie.
Spisovateľ Ladislav Ťažký položil rečnícku otázku, či po socializme bude aj kapitalizmus s ľudskou tvárou a či sa objaví aj nový Dubček.
Dnešná medzinárodná konferencia Revolučné a protitotalitné hnutia v Európe po II. svetovej vojne sa koná pod Dubčekovým mottom Verím v dobro človeka. Organizátorom je Katedra politológie a európskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa z Nitry a Spoločnosť A. Dubčeka v spolupráci s kabinetom politológie Slovenskej akadémie vied.
