Bratislava 13. júla (TASR) - Charakter a vývoj počasia počas tohtoročného leta považuje Pavel Šťastný zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave za prirodzené pre naše zemepisné šírky.
"Premenlivosť počasia spojená so zrážkami je pre naše podnebné pásmo charakteristická," povedal v rozhovore pre TASR. V tejto súvislosti spomenul letá z 50. a 60. rokov, ktoré mali podobný priebeh ako to tohtoročné.
Naopak, za netypický jav pre našu zemepisnú šírku označil letá, keď 10 až 20 dní neprší. Upozornil však, že premenlivosť počasia od teplého a suchého až po studené a vlhké nielen medzi dňami, ale aj medzi rokmi, je pre Slovensko príznačná.
Šťastný je presvedčený, že vnímanie tohtoročného leta ako neprirodzeného pre slovenskú klímu, pramení z negatívnych pocitov a neopodstatnených očakávaní ľudí. Podľa neho sme nasýtení príliš horúcimi letami z rokov 2003 a 2001. Pripomenul však, že leto 2003 bolo najsuchším za posledných sto rokov a pre Slovensko netypické. Cirkulačné podmienky, ktoré vháňajú do kontinentu chladné a vlhké počasie nie sú na Slovensku ničím výnimočným, dodal.
Najvyššiu teplotu - 34,20 stupňov Celzia namerali 13. júla v Bratislave roku 1931. Najnižšiu teplotu - 2,10 stupňov Celzia zaznamenali meteorológovia v tento deň v Poprade roku 1986.
