Handlová 8. marca (TASR) - Pamätný kameň s hmotnosťou necelej tony, ktorý dnes slávnostne odhalili v Handlovej, presne v deň 625. výročia udelenia zakladajúcej listiny, ležal celé stáročia zarastený machom na pomedzí handlovského chotára. Za pomoci lesníckej techniky ho v minulých dňoch dopravili z vrcholu Kozích chrbtov a umiestnili pred mestský úrad.
Autorom nápadu je známy handlovský ľudový rezbár, dlhoročný bývalý baník Ján Procner. On sám vyhľadal veľkú dolomitickú, časom poriadne obrúsenú skalu, opracoval ju a osadil na nej mramorovú tabuľku. Obsahuje nápis, ktorý oznamuje, že zakladajúcu listinu Handlovej udelil 8. marca 1376 osobitne kráľ Ľudovít I. - Veľký.
J. Procner považuje vybudovanie takého jednoduchého pamätníka na túto udalosť v meste za niečo symbolické. Prvými obyvateľmi, vtedy ešte obce Krickerhäu, založenej v nedotknutej prírode, boli nemeckí osadníci z Kremnice. Preštudoval mnoho historických materiálov a vlastní aj doslovný preklad textu zakladajúcej listiny. Je uverejnený v cyklostylovanej Pamätnej knihe Handlovej, ktorú zostavil v roku 1933 miestny notár Gejza Kubínyi.
Právo založiť dedinu podľa kráľovskej listiny dostal v presne vymedzenom priestore "v stolici Nitrianskej, chotári patriacom k Bojnickému zámku Henrik rečený Chrikeer, syn Jánov za jeho vernosť kráľovi". Kráľ ho menoval za doživotného dedičného richtára. Zároveň dostal zdarma jeden pozemok a 60 jutár zeme s lúkami. Okrem toho mal právo krčiem, mlynov a jatiek. Obec musela odvádzať kráľovi daň 140 dukátov ročne a dary počas sviatkov. Dôležité tiež bolo, že mal právo súdiť. Z uložených pokút si smel ponechať jednu tretinu.
Zo začiatku sa Handlovčania venovali poľnohospodárstvu. Význam obce a neskôr mesta vzrástol až začiatkom 20. storočia, keď sa tam začalo priemyselným spôsobom dobývať hnedé uhlie.