Bratislava 25. novembra (TASR) - Budúci slovenský ombudsman nemusí mať podľa návrhu zákona o verejnom ochrancovi právnické vzdelanie, nesmie sa dva roky angažovať v nijakej politickej strane alebo hnutí a jeho sídlo bude v Bratislave alebo v Banskej Bystrici. Plat budúceho verejného ochrancu práv by mal mať výšku 1,5-násobku platu poslanca bez nároku na paušálne náhrady. Takúto podobu má po prerokovaní v Ústavnoprávnom výbore NR SR vládny návrh zákona, ktorým sa bude na nasledujúcej schôdzi zaoberať NR SR.
Na zriadenie nového úradu vláda vyčlenila z rezervy štátneho rozpočtu 20 miliónov korún, Ústavnoprávny výbor však odporučil zvýšiť túto čiastku na 35 miliónov. Pre porovnanie - podobný úrad v Českej republike, kde funguje ombudsman už skoro rok, začínal s dotáciu 70 miliónov korún.
Podľa pôvodného vládneho návrhu zákona mal mať ombudsman plat vo výške platu predsedu NR SR plus paušálne náhrady. Po pripomienkovaní gestorského výboru, že ombudsman nebude mať reprezentačné povinnosti, sa bude plénum vyjadrovať k návrhu, v ktorom sú platové pomery ochrancu práv vyčíslené na 1,5-násobok platu poslanca. Keďže funkcia ombudsmana by mala byť kreovaná ako monokratická, polemiku vyvolal návrh, aby mal pre prípad dlhšej neschopnosti vykonávať svoj úrad, zástupcu. Táto otázka ostáva otvorená, poslanci napríklad musia rozhodnúť aj o tom, či má, alebo nemá mať ombudsman prístup k utajovaným skutočnostiam.
V súvislosti so zriadením inštitútu ombudsmana sa vyprofilovali dva rôzne názory na to, či má byť jeho úrad v Bratislave alebo v niektorom z regiónov a či má mať právnické vzdelanie. Poslanec NR SR za SDK Ladislav Pittner argumentuje tým, že v práve sa často presadzuje zásada, že zákon má väčšiu moc ako spravodlivosť a ombudsman by mal mať na zreteli predovšetkým spravodlivosť, preto podľa neho nemusí mať právnické vzdelanie. Poslanci za HZDS Peter Brňák a Ivan Gašparovič však tvrdia, že právo je exaktná disciplína. Obávajú sa, že keby ombudsman nemal právnické vzdelanie, personál úradu by ho mohol zmanipulovať. Vicepremiér pre legislatívu Ľubomír Fogaš poukazuje tiež na fakt, že aj český verejný ochranca práv Otakar Motejl má advokátsku prax, v minulosti pôsobil ako minister spravodlivosti a predseda najvyššieho súdu.
Ako o sídle tejto novej inštitúcie, ktorou sa chce Slovensko zaradiť k vyspelým krajinám sveta, sa uvažuje popri Bratislave aj o Banskej Bystrici, Zvolene či Žiline. Exminister Pittner tvrdí, že v záujme pružnosti a operatívnosti výkonu svojej funkcie by mal byť ochranca práv umiestnený v Bratislave, kde sídlia aj ostatné ústredné orgány štátnej správy. Jeho oponenti sa však nazdávajú, že ombudsman bude riešiť omnoho viac podnetov z vidieka, navyše styk ombudsmana s orgánmi verejnej moci sa nepredpokladá.
Vyskytujú sa aj názory, podľa ktorých je zriadenie spomínaného inštitútu zbytočné. Poslanec Gašparovič tvrdí, že zavádzanie tohto inštitútu je "prehnanou aktivitou v snahe vyrovnať sa s európskym právom". Úlohy, ktoré by mal ochranca práv vykonávať, sú podľa neho v kompetencii generálnej prokuratúry. Ak však na Slovensku tento inštitút vznikne, mal by mať podľa neho právo iniciovať začatie disciplinárneho konania voči sudcom napríklad v prípade neprimeraného predlžovania lehôt. Tento návrh je pripravený predložiť pri rokovaní o zákone v druhom čítaní.
Inštitút ombudsmana je zakotvený v novele Ústavy SR. Ombudsman však začne úradovať až po tom, ako na to budú vytvorené technicko-materiálne podmienky, úrad bude zabezpečený personálne a finančne. Podľa návrhu zákona by mal začať vykonávať svoje kompetencie najneskôr šesť mesiacov od zloženia sľubu. V tomto smere vychádzajú naši zákonodarcovia aj z českej skúsenosti, kde začali prijímať podnety pre verejného ochrancu bezprostredne po jeho zvolení, takže jeho úrad dnes zápasí s balíkom 3 - 4 tisícov nevybavených podaní.
Hlavnou úlohou ombudsmana bude poskytovať neformálnu pomoc osobám voči konaniu zamestnancov verejnej správy. Typickou oblasťou pôsobnosti verejného ochrancu práv budú rôzne nesprávne úradné postupy. Pôsobnosť sa nebude vzťahovať na NR SR, prezidenta, vládu, Ústavný súd, Najvyšší kontrolný úrad a spravodajské služby. Funkcia ombudsmana bude verejná a nezávislá a za jej výkon sa bude zodpovedať priamo Národnej rade SR, ktorá ho zvolí a bude môcť aj odvolať.
Slovensko je poslednou krajinou z visegrádskej štvorky, v ktorom zatiaľ takáto inštitúcia nefunguje. Na budúci rok by sa však Slovensko malo zaradiť k 50 štátom, ktoré majú tento inštitút zakotvený v právnom systéme.
