BRATISLAVA 31. júla (SITA) - Podľa prezidenta Ivana Gašparoviča si súčasná vláda udrží svoje postavenie do konca volebného obdobia. Nepredpokladá ani výmenu niektorého z ministrov v prípade, že mu neprejde reforma. Hlavu štátu však znepokojujú pomery v parlamente. „V takomto zlom zložení národná rada ešte nebola,“ vyhlásil Gašparovič v dnešnej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy. Prezidentovi prekáža, že o priechodnosti zákonov rozhoduje „skupina flexibilných poslancov“ z radov nezávislých. Nejasná deliaca čiara medzi koalíciou a opozíciou v parlamente je podľa neho zlá tak pre občanov, ako aj pre vládu.
Snahy SDKÚ zabezpečiť vládnej koalícii parlamentnú väčšinu dohodou s časťou nezávislých poslancov sú podľa prezidenta problémom celej koalície. Tá by podľa neho okrem mocenských pohnútok mala zvážiť aj morálne aspekty takéhoto kroku. Na margo postupu svojej domovskej strany HZD, ktorá podobným spôsobom získala na spoluprácu nezávislého poslanca Miloša Žiaka však uviedol, že v tom nevidí žiaden problém.
Gašparoviča vo funkcii prezidenta nič neprekvapilo, hoci práce mal podľa vlastných slov viac ako si predstavoval. Ako jeden z najdôležitejších krokov, ktoré vo funkcii urobil, hodnotí stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov, ktoré si „doslova vyžiadal“. Stretnutie podľa neho splnilo svoj účel a spolupráca s vládou aj jednotlivými ministrami sa zlepšila.
Inštitút vracania zákonov nechce prezident využívať na súboje s vládou. „Nechcem byť prekážkou pri vedení štátu,“ skonštatoval Gašparovič. Domnieva sa, že vláde treba pri napĺňaní jej reformných ambícií pomáhať. Prezident však chce kontrolovať prostriedky, ktoré vláda na realizáciu svojich cieľov použije tak, aby nedošlo k sociálnej nestabilite.
Konzultácie najvyšších ústavných činiteľov by podľa Gašparoviča mali zabezpečiť aj presadzovanie jednotnej zahraničnej politiky. Z tohto pohľadu podľa neho vystúpenie ministrov Vladimíra Palka a Daniela Lipšica proti registrovanému partnerstvu homosexuálov v Bruseli „nebolo najšťastnejšie“. Nedôveru podľa neho vzbudzujú aj niektoré kroky SMK. Poukázal pritom na spôsob, akým europoslankyňa za SMK Edit Bauer nastolila požiadavku, aby poslanci NR SR mohli pri svojich vystúpeniach používať jazyky národnostných menšín.
