Uhrovec 27. novembra (TASR) - Dva zápisy Alexandra Dubčeka ako vzácnu relikviu uchovávajú v pamätných knihách múzea v rodnom dome Ľudovíta Štúra v Uhrovci, ktorý je zhodou okolností aj miestom narodenia tohto významného politika. Zápisy pochádzajú z čias jeho návštev v roku 1969 a 1990. Sú charakteristické pre dobu, v ktorej vznikli a svedčia o jeho vrúcnom vzťahu k rodisku. Charakterizujú jeho vtedajšie politické postoje.
V prvom zápise s dátumom 10. februára 1969 Dubček sa vyznáva, že je hrdý na svoju obec i jej históriu a váži si prácu jej obyvateľov. Ďalej píše, že "Uhrovec sa významne zapísal do dejín nášho národa štúrovským hnutím, prácou komunistickej organizácie, SNP i našej socialistickej výstavbe... Spomienka na Uhrovec je pre mňa vždy povzbudením v práci a pri prekonávaní ťažkostí".
Druhýkrát Dubček navštívil rodný dom 5. júna 1990. V zápise sa vracia k prvej návšteve. "Pred 21 rokmi som sa zapísal do pamätnej knihy môjho rodného domu. Rok 1968 bol rokom všeľudového povznesenia na ceste k demokracii a pokroku. Táto cesta bola vojenským zásahom násilím zastavená. Nastúpila totalitná moc. Tvrdá skúška minulých rokov ukázala, že môžu obstáť iba tie myšlienkové prúdy a hnutia, ktoré pramenia z odvekej túžby národov a človeka po slobode, demokracii, pokroku a sociálnej spravodlivosti."
Múzeum Ľ. Štúra v tejto bývalej evanjelickej škole zriadili pri 150. výročí jeho narodenia v roku 1965. Štúrovi rodičia bývali v tamojšom učiteľskom byte v rokoch 1813 až 1851. Pozostával z jednej izby, kuchyne a komory. V dome bola aj učebňa a hospodárske budovy.
Dubčekovci sa do uvoľneného bytu v evanjelickej škole nasťahovali po návrate z Ameriky v roku 1921 a krátko potom sa im narodil syn Alexander. Obývali ho do roku 1925, keď odišli s Interhelpom do bývalého Sovietskeho zväzu.
Po roku 1968 bol rodný dom Ľ. Štúra, podľa slov kurátorky múzea Márie Piačkovej, doslova pútnickým miestom mnohých sklamaných Slovákov. Pamätnú izbu A. Dubčeka v dome zriadili až po jeho smrti v roku 1992.
