Trinástka ako nešťastné číslo vzniklo v čase, keď astronómovia počítali aj s trinástym mesiacom v roku. Vtedy sa používal takzvaný lunárny kalendár. V ňom kalendárny mesiac trval odo dňa, kedy sa po prvý raz objavil úzky kosáčik nového Mesiaca až dovtedy, kedy sa objavil ďalší Mesiac.
Keď sa začal požívať slnečný kalendár, ukázalo sa, že rok podľa lunárneho kalendára plynie rýchlejšie ako podľa slnečného. A preto bolo treba vždy za tri roky zaradiť do lunárneho kalendára trinásty mesiac, aby sa dosiahla zhoda so slnečným, a tým aj s prírodou. Takto vznikali zmätky a nepríjemnosti, ktoré sa preniesli aj na samotné číslo trinásť, hovoria astronómovia.
V pohanskej mytológii bolo 12 bohov a nažívali si v šťastí a pokoji. Objavil sa však trinásty a na božské stvorenia sa začala sypať smola. Pohanská mytológia má paralelu aj v kresťanstve. Ježiš jedol poslednú večeru so svojimi 12 učeníkmi. Z nešťastnej trinástky musel niekto odísť. Krista ukrižovali v piatok. Zrejme tak vznikol mýtus okolo čísla 13, ktorý pretrval až do dnešných dní.
Avšak pre starých astrológov bol piatok trinásteho veľmi priaznivým dňom. Zasvätený bol zvyčajne najkrajšej planéte a bohyni lásky Venuši.
A ako reagovali osobnosti na trinástku? Napríklad Goethe zostával v piatok trinásteho v posteli, Napoleon odmietal bojovať a tzv. železný kancelár Bismarck nepodpisoval nijaké dohody, pričom strach pred trinástkou definujú odborníci ako triskaidekafóbiu. V lietadle chýba často rad s označením 13, v hoteloch poschodia a izby s týmto číslom, na klinikách slúži miestnosť s číslom 13 na odkladanie metiel.
Výskumy ukázali, že približne 25 percent ľudí sa pozerá na trinástku - a tým skôr, ak pripadne na piatok - prinajmenšom s rešpektom.
Podľa výpočtov do roka bývajú jeden až tri piatky trinásteho. Za sto rokov ich je približne 171 alebo 172.