Bratislava 21. augusta (TASR) August 1968 šokujúco zasiahol celú spoločnosť Československa, keď presadzujúcu sa zmenu skostnateného socialistického spoločenstva na princípoch demokracie a ľudských a občianskych práv pretrhli vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy.
Napriek malej odmlke oficiálneho rozhlasového vysielania sa najčerstvejšie správy dostali k ľuďom včas aj zásluhou novinárov, ktorí na svoju odvahu a obetavosť doplatili ako prví. Entuziazmus prejavili pracovníci tlačovej agentúry, ktorí často telefonicky informovali médiá o dianí nielen zo zasadania komunistov a vládneho kabinetu, ale aj o situáciách mimo veľkých centier štátu.
Prvá správa ČSTK oznamovala, že 20. augusta okolo 23. hodiny prekročili cudzie vojská štátne hranice bez vedomia prezidenta republiky i ďalších vrcholných predstaviteľov štátu. Predsedníctvo ÚV KSČ pod vedením Alexandra Dubčeka považovalo tento akt za odporujúci nielen zásadám vzťahov medzi socialistickými štátmi, ale aj základných noriem medzinárodného práva.
"Keď sme odhodlaní zabrániť prelievaniu krvi, neznamená to, že sa chceme vzniknutej situácii pasívne podriadiť. Nájdeme priestor, prostriedky a cesty, ako rozvinúť politiku, ktorá povedie opäť k normalizácii pomerov," vyhlásil Dubček 27. augusta po návrate z Moskvy v rozhlasovom prejave. O dva dni nato predseda parlamentu Josef Smrkovský sľuboval plnenie Akčného programu, pričom ocenil, že prevažná väčšina členov zákonodarného zboru sa prejavila ako zodpovední a slobodní zástupcovia ľudu, ktorí dokázali chrániť legitimitu vrcholných orgánov štátu.
Malé kolektívy reportérov Československého rozhlasu zabezpečovali vysielanie často kryté pojazdnými vysielačmi. Ľudia však vedeli, na akých vlnových dĺžkach si správy môžu vypočuť. Televízne vysielače v Bratislave a Košiciach obsadili vojská hneď v prvých hodinách okupácie.
Denník Pravda vychádzal v augustových dňoch pravidelne, niekedy aj viackrát za deň, pre denník Práca znamenalo prerušenie vydávania obsadenie tlačiarne 25. augusta. Denník mladých Smena nevyšiel iba 24. augusta, no už o dva dni bola redakcia obsadená sovietskymi vojakmi. Denník Ľud informoval v mimoriadnom vydaní 28. augusta o tom, že z redakčného kolektívu nik nekolaboroval, a tak sa redakcii podarilo udržať vydávanie populárnych novín. Dve i tri vydania za deň mal Hlas ľudu a Československý šport vychádzal iba v mimoriadnych vydaniach. Vlastnými autami rozvážali výtlačky novín redaktori denníka Uj Szó a redakcia Roľníckych novín kolportovala výtlačky na železničných staniciach a v uliciach malých miest a dedín. Redakcia banskobystrického Smeru bola obsadená v prvých minútach po okupácii, neskôr sa novinárom podarilo pripraviť do tlače vždy nové vydania novín. Východoslovenské noviny mali vojenský režim a nemohli vychádzať. Z týždenníkov sa Kultúrnemu životu podarilo vydať dve mimoriadne čísla a tri letáky, Nové slovo pracovalo bez prerušenia, Beseda vydala jedno číslo a leták a Život dvojčíslo a špeciálne prílohy. Prvým číslom sa verejnosti predstavili Národné noviny v Martine práve v osudný a pamätný 21. august 1968.
Rana slobode tlače prišla 13. septembra, keď Federálne zhromaždenie ČSSR prijalo zákon o predbežnej cenzúre.
