Bratislava 22. augusta (TASR) - Slovenskému národnému povstaniu (SNP) škodí jeho znevažovanie, ale aj nemiestna glorifikácia, domnieva sa historik Ivan Kamenec.
Povstanie patrí podľa neho nesporne k významným a zlomovým udalostiam moderných slovenských dejín. Slovensko pred 60 rokmi vstúpilo do síl európskej protifašistickej rezistencie a deklarovalo svoju snahu budovať na týchto ideáloch svoj ďalší život. "Nie v podobe vtedajšej štátnosti, ale v rámci Československej republiky. Ale ani nie v podobe, ktorá bola v medzivojnovom období, ale v novej, kde Slovensko, slovenský národ, bude mať svoje rovnoprávne postavenie," priblížil Kamenec.
SNP nebolo podľa neho náhodným výbuchom ani nepochopiteľným sprisahaním proti vlastnému štátu, ako sa snažia zmenšiť jeho význam niektorí politici, historici alebo publicisti. Slovenský satelitný štát by bol zanikol aj bez povstania, tvrdí Kamenec. "Často apologéti tohto štátu, jeho režimu alebo jeho predstaviteľov, kritici, ale aj odsudzovatelia povstania akoby zabúdali, že spojenci antihitlerovskej koalície za jeden zo svojich vojnových cieľov si určili obnovu ČSR. A ČSR by sa bola obnovila aj bez povstania, ale Slovensko by bolo do nej vchádzalo v úplne inej a nevýhodnejšej situácii," konštatoval historik. Povstanie bolo podľa neho v prvom rade protifašistické, protiokupačné, ale nebolo protislovenské. "Bolo len proti vtedajšej podobe slovenskej štátnosti," dodal. SNP vypuklo na dvoch tretinách územia vtedajšej SR a zúčastnilo sa na ňom 1,7 milióna obyvateľov, pričom v celom štáte žilo v tom čase 2,6 milióna obyvateľov.
Snahy o dehonestáciu povstania nemajú podľa Kamenca oporu v relevantných historických faktoch a ani z hľadiska ďalšieho povojnového a súčasného vývoja. Zdôraznil, že takisto sa s veľkou slávou a pietou pripomínajú udalosti ako boj o Anglicko, boj o Moskvu, či vylodenie spojencov v Normandii. "To všetko dávalo predpoklady povojnového demokratického vývoja. Druhá vec je, že v časti strednej a juhovýchodnej Európy došlo k novej totalite a k popretiu tých ideálov, ktoré obsahoval antifašistický zápas," uviedol.
Povstanie treba podľa neho zaradiť do celého konglomerátu európskeho protifašistického odporu. "Toto bol celoeurópsky trend a Slovensko do toho trendu zapadlo, preto tie reči o zrade na národe, spoločnosti, sú podľa mňa z hľadiska historického neodôvodnené a z hľadiska politického veľmi účelové," povedal.
SNP má podľa Kamenca aj jeden zanedbávaný moment. "V našich moderných dejinách sa často stalo, či už to bol rok 1938, 1939 alebo 1968, že pri okupácii krajiny jej vojenské sily sa nepostavili na odpor voči okupantom. A toto bola jedna z tých vzácnych výnimiek," vysvetlil.
Druhá svetová vojna by sa bola podľa neho aj bez SNP skončila porážkou nacistického Nemecka. Napriek tomu aj SNP k tejto porážke prispelo. Na dva mesiace v zázemí ustupujúcich nemeckých vojsk z východu sa vytvoril súvislý vojenský front, ktorý viazal na seba značnú časť nemeckých jednotiek. A okrem toho Slovensko v tom čase prestalo byť bezpečným tranzitným územím pre nemecké vojská a slovenská armáda ako bývalá spojenecká armáda vypadla z konglomerátu síl vojsk fašistickej osi.
Povstanie podľa neho nemožno glorifikovať a hovoriť, že tam neboli žiadne chyby a neboli tam aj omyly. Neznamená to však, že je možno ho celé odsúdiť. Tragédiou je podľa neho, že komunisti, ako jedna dôležitá sila povstania, neskôr popreli jeho dva základné princípy demokratickosť a protitotalitný charakter. "Ale zato nemožno robiť zodpovedným ani viniť povstanie," myslí si Kamenec.
