Viedeň 25. augusta (TASR) - Nielen učiteľské odbory na Slovensku majú obavy z poklesu dobrej úrovne vzdelávania pracovných síl, ktorú si tak veľmi cenia zahraniční investori. Práve od investorov začínajú prichádzať prvé signály o nespokojnosti so vzdelanostnou úrovňou mladých ľudí, píše dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse.
Zatiaľ čo sa daňové a legislatívne podmienky pre medzinárodné firmy rozvíjajú vďaka neuveriteľnej rýchlosti reformnej hospodárskej politiky skoro ako v raji, tradične štátnym sektorom hrozí finančný kolaps. Okrem zdravotníctva a sociálneho systému sa táto skutočnosť týka predovšetkým školstva, pokračuje denník.
Podobné symptómy krízy zažíva aj Rakúsko, len na Slovensku sa prejavujú v oveľa dramatickejšej podobe, napríklad v učiteľských platoch.
Priemerný plat v celom rezorte školstva na Slovensku bol v prvom tohtoročnom kvartáli 11.648 Sk. Je to menej ako priemerný plat stavebného robotníka a len tretina z toho, čo zarobí kvalifikovaný bankový úradník. Horšie zárobky sú už len v gastronómii, poľnohospodárstve a rybolove.
V slovenskom vzdelávacom systéme musí mať však už učiteľ na základnej škole univerzitné vzdelanie. Dôsledkom, ktorý prekvapí len málokoho, je masívny odchod vysokokvalifikovaných učiteľov do iných povolaní, prípadne do cudziny, slabú úroveň má aj výučba cudzích jazykov.
O šťastí môžu hovoriť žiaci, ktorých učí kvalifikovaný učiteľ, pokračujú noviny a konštatujú, že na zhoršujúci sa stav slovenského školstva upozornil už aj šéf rezortu Martin Fronc. "V oblasti vzdelávania by mali pracovať vysokokvalifikovaní ľudia. Je zlé, keď kvalifikovaní učitelia nebudú možno nikdy pôsobiť v školstve," vyhlásil. Riešenie vidí v úsporných opatreniach a v zlučovaní škôl.
Rektori a riaditelia škôl sa pokúšajú riešiť krízový stav improvizáciami, často na hranici zákona. Učitelia sa tak "dobrovoľne" vzdávajú časti svojho platu alebo sa počas prázdnin hlásia do evidencie úradov práce, šetrí sa na nákladoch na kúrenie, renomovaným umeleckým školám na Slovensku hrozí finančný bankrot a zatvorenie, informuje Die Presse.
Predovšetkým opoziční politici kritizujú ministra školstva za to, že jeho "ideologické" rezortné vedenie míňa v súčasnej situácii peniaze na podporu cirkevných škôl a výuku náboženstva. A pri likvidácii nadpočetných škôl existujú zas byrokratické nedostatky: riaditelia približne 200 škôl ešte týždeň pred začiatkom školského roka nevedia, či ich škola zostane, alebo bude zatvorená, uzatvára Die Presse.
