"Sme vo vojne, aj keď zatiaľ nám tu nič nepadlo a dúfajme že ani tak skoro nepadne," povedal vojenský psychológ. Po minulotýždňových incidentoch v blízkosti priestoru pôsobenia slovenského kontingentu platil v tábore v irackom meste Hilla najvyšší stupeň pohotovosti. "To si hádam každý uvedomil, že to nebude nejaká mierová misia, ale že to je dosť vážne a stať sa môže hocičo," dodal psychológ.
Pridáva sa k nemu aj ďalší príslušník ženijného kontingentu. "Za ten prvý mesiac, čo sme tu, tak rozhodne táto misia sa ukazuje ako najťažšia aj po fyzickej aj po psychickej stránke. Jednak sú tu poveternostné podmienky pomerne náročné. Je tu vojna, skrátka v plnom rozsahu, ako ju poznáme," povedal nadrotmajster Ján, pre ktorého je Irak už štvrtou misiou. Aj keď útok na tábor vojaci zatiaľ nezažili, poplachov už bolo viacero. Počas nich si musia na seba navliecť nepriestrelnú vestu vážiacu aj do 30 kilogramov, v ktorej potom aj spia, a prilbu.
Napätá situácia v oblasti je podľa 22-ročného príslušníka ochrannej čaty aj jedným z dôvodov, prečo oveľa menší počet vojakov požiadal o predĺženie misie. "Bolo tu viac takých ľudí, čo si dalo žiadosti o predĺženie záväzku, ale potom sa situácia trocha zmenila, začali útoky a v podstate tí ľudia zistili o čom to tu je, takže vtedy aj dosť žiadostí sa stiahlo," priblížil. Niektorí si to podľa neho rozmysleli aj kvôli peniazom, keďže od januára sa zahraničný príspevok príslušníkov mierových misií zdaňuje 19 percentami.
Príslušníci jednotky sa musia počas nasadenia v operácii Iracká sloboda tiež vyrovnať s odlúčenosťou od rodín a svojich blízkych. Kontakt s domovom im zabezpečuje internet a telefón. Najväčším problém však býva podľa psychológa ponorková choroba, ktorá sa začína objavovať po troch až štyroch mesiacoch. Počas výcviku sa museli vojaci pripraviť aj na nedostatok sexu. "Tu bohužiaľ to ženské lono chýba každému, tak každý to rieši po svojom," priblížil psychológ. V slovenskej jednotke na rozdiel od ostatných koaličných síl v tábore nie sú žiadne ženy, čo je však podľa psychológa aj dobre. "Z toho by mohli vzniknúť problémy," vysvetlil.
Noví príslušníci ženijnej jednotky sú v Iraku necelý mesiac, zatiaľ však naostro neodmínovali. "Možno by bolo lepšie, keby sme boli vonku a robili svoju robotu, ubehol by nám rýchlejšie čas, ale dokiaľ to nie je bezpečné, určite nemá zmysel tam ísť," povedal slobodník Julián. Za ten čas sa vojaci zoznamovali s prostredím a zúčastňovali sa na zemných a opevňovacích prácach v rámci tábora koaličných síl, v ktorom okrem Slovákov pôsobia aj Poliaci, Maďari, Lotyši, Mongoli a Rumuni.
Vojaci bývajú po štyroch v klimatizovaných unimobunkách, ktoré ich aspoň na chvíľu chránia pred horúčavami nad 40 stupňov. "V noci je okolo 28 - 30 stupňov. Ani sa nám nezdá, už sme nejako zvykli, doma by sme sa určite potili," povedal jeden z vojakov.
Stravujú sa spoločne s ostatnými príslušníkmi koaličných síl vo veľkom klimatizovanom stane. "Väčšinou nám tu varia kurčatá, veľa hamburgerov, typické americké jedlá, a veľa tých plechovkových nápojov. Dá sa, ale doma je to lepšie, chýbajú nám naše jedlá," opísal stravu jednotky slobodník Peter.
Vojaci majú v tábore aj možnosti na oddych a relax. Ako jediní majú nohejbalové ihrisko. Nechýba pingpongový stôl a posilňovňa. Môžu tiež behať, hrať šípky, šach, kocky, počúvať hudbu, či pozerať televíziu. Na sledovanie olympijských hier im však veľa času neostáva.
V operácii Iracká sloboda pôsobí v súčasnosti 104 slovenských vojakov. Úlohou ženistov je odmínovanie a likvidácia munície. V Iraku je prítomný už tretí slovenský kontingent, ktorý do tábora koaličných síl Charlie v meste Hilla dorazil koncom júla. Novým veliteľom sa stal pplk. Anton Sládeček. Slovenská jednotka pôsobí v rámci mnohonárodnostnej divízie pod poľským velením od augusta minulého roku. Mandát jednotky je časovo neobmedzený.
Minister obrany SR Juraj Liška sa počas svojej utorkovej nečakanej návštevy vojakov v operácii Iracká sloboda utvrdil, že slovenská misia v Iraku je potrebná. Činnosť slovenských ženistov je podľa neho vnímaná veľmi pozitívne. Vojaci podľa neho plnia mandát, kvôli ktorému tam boli vyslaní.
V Bagdade sa stretol Liška s veliteľom mnohonárodných síl americkým generálom Georgeom Caseym a štátnym tajomníkom ministerstva obrany dočasnej irackej vlády Bruskom Sawaysom. V Babylone rokoval s veliteľom mnohonárodnej divízie, pod ktorú je začlenená aj slovenská jednotka, poľským generálmajorom Andrzejom Ekiertom.
