Týmito slovami a známym štvorverším Chalupkovej básne Mor ho! sa pred šesťdesiatimi rokmi od 30. augusta do 27. októbra prihováralo banskobystrické povstalecké rozhlasové štúdio svojim poslucháčom na oslobodenom území stredného Slovenska. Stalo sa dôležitým informačným zdrojom a neoddeliteľnou súčasťou Slovenského národného povstania.
Slobodný slovenský vysielač ako prvý oboznámil občanov Slovenska, ale i zahraničie o vypuknutí Povstania. Na jeho vlnách 30. augusta 1944 o jedenástej hodine odzneli slová oznamujúce odpojenie sa od bratislavského rozhlasu.
"Mimoriadne správy vysielame zo stanice Banská Bystrica. Opakujeme. Upozorňujeme Slovákov, Slovenky, aby počúvali program, ktorý vysiela Banská Bystrica a nie z Bratislavy. Tí, ktorí počúvajú program z Banskej Bystrice, nech upozornia všetkých svojich známych, že mimoriadne správy vysielame zo stanice Banská Bystrica," hlásil Slobodný slovenský vysielač.
Odzneli z neho texty Proklamácie Vojenského revolučného vedenia k slovenským dôstojníkom a poddôstojníkom. Rovnako tak i Proklamácie Predsedníctva Ústredného národného výboru s výzvou k obyvateľstvu na podporu boja povstaleckej armády a partizánov proti nemeckým vojskám obsadzujúcim Slovensko. Od prvých dní Povstania vysielací kolektív informoval o politických zmenách a spoločenskom živote na slobodnom povstaleckom území. Prinášal správy o vojenskej situácii na povstaleckých bojiskách i frontoch 2. svetovej vojny. Dôležitú úlohu plnil pri oboznamovaní ľudí s nariadeniami a výzvami hlavných povstaleckých orgánov.
Hlavný program tvorilo spravodajské vysielanie obsahujúce situačné hlásenia Veliteľstva 1. československej armády na Slovensku, správy Spravodajskej agentúry Slovenska (v službách Povstania) a informácie podávané Tlačovým orgánom Slovenskej národnej rady (SNR). Citoval z článkov uverejnených v povstaleckej tlači, ako aj zo správ preberaných z moskovského a londýnskeho rozhlasu. Z banskobystrického vysielača zazneli aj prejavy popredných činiteľov Povstania.
Krátka šesťtýždňová činnosť provizórneho rozhlasu sa skončila 15. októbra 1945. Celé územie Slovenska postupne obsiahli bratislavský a košický rozhlas. Niektorí pracovníci Slovenského slobodného vysielača odišli preto z Banskej Bystrice do Bratislavy.
Trvalo potom niekoľko rokov, kým oblasť stredného Slovenska opäť získala rozhlasové pracovisko prihovárajúce sa svojim stálym poslucháčom.
