Bratislava 9. marca (TASR) - Vedecký sekretár Slovenskej akadémie vied Dušan Kováč považuje za nevhodné, aby sa v maďarskom parlamente uskutočnila pamätná slávnosť pri príležitosti 100. výročia narodenia Jánosa Esterházyho. Ako uviedol, tento československý a aj slovenský občan bol postavou "prinajmenšom kontroverznou, keďže bol súčasťou maďarskej iredenty".
Zjednotená maďarská strana, v ktorej Esterházy pôsobil ako výkonný predseda, bola po roku 1936 evidentne usmerňovaná z Budapešti s jednoznačnými cieľmi rozbitia Československa. Na druhej strane je pravda, že to je zatiaľ jediný potvrdený poslanec slovenského snemu, ktorý nehlasoval za deportácie židov, uviedol Kováč dnes pre TASR. Dnešné znepokojenie Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR nad prípravou nedeľňajšieho podujatia v Parlamente Maďarskej republiky je podľa Kováča úplne namieste.
Pamätnej slávnosti v Budapešti sa zúčastní aj líder Strany maďarskej koalície (SMK) Béla Bugár, podpredseda Pál Csáky a ďalší členovia strany. Pamätné medaily Jánosa Esterházyho by mali pri tejto príležitosti dostať SMK a poslanec NR SR za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) František Mikloško. MZV SR sa pritom dištancovalo od akejkoľvek účasti predstaviteľov politického a verejného života Slovenska na tomto zasadnutí. Vo svojom vyhlásení uviedlo, že podujatia podobného charakteru neprispievajú k upevňovaniu vzájomnej dôvery a k atmosfére prehlbovania konštruktívnej spolupráce medzi SR a Maďarskou republikou.
János Esterházy sa narodil 14. marca 1901 vo Veľkom Záluží pri Nitre a pôsobil ako politik maďarskej menšiny v Československej republike. Ako prívrženec revízie hraníc Slovenska a zástanca iredentistického kurzu v maďarskej politike udržiaval tajné kontakty s oficiálnymi kruhmi v Maďarsku. Jeho politická aktivita vrcholila na jeseň 1938 pri riadení taktiky maďarskej menšinovej politiky voči republike. Aktívne sa zúčastnil aj na prípravách Viedenskej arbitráže. Po vzniku slovenského štátu v roku 1939 bol poslancom slovenského snemu, v ktorom v roku 1942 ako jediný hlasoval proti prijatiu židovského kódexu. Národný súd Československej republiky Esterházyho odsúdil v roku 1947 na smrť za aktivity z obdobia pred a počas druhej svetovej vojny. Rozsudok bol neskôr zmenený na doživotný žalár. Esterházy zomrel v roku 1957 vo väznici v Mírove.
*hol som
