V roku 1555 napríklad arcibiskup Magnus tvrdil, že lastovičky prežívajú zimu v stojatých vodách. K podobnému názoru dospel v druhej polovici 17. storočia aj Samuel Pepys, ktorý dokonca hovoril, že takéto zimujúce lastovičky vytiahnuté z vody a usušené pri ohni opäť ožívajú". Aj významný biológ Carl Linné vo svojom známom diele Systém prírody z 18. storočia uvádza, že lastovičky a belorítky sa na jeseň ponárajú do vody a na jar z nej vyletujú.
Odborník zo starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV v Starých Horách Miroslav Saniga pre TASR vysvetlil, že oveľa pravdivejšia je pranostika vyslovená našimi predkami, ktorí vychádzali z poznatkov získaných pri pozorovaní prírody. Na ich základe vznikla pranostika, podľa ktorej Panny Márie narodenie (8. september) lastovičiek rozlúčenie. V tejto ľudovej pranostike je kus pravdy, lebo naozaj ku koncu prvej dekády septembra väčšina lastovičiek i belorítok už svoje hniezdiská u nás opustí, konštatoval Saniga.
Belorítky domové, u mnohých ľudí pokladané za menšie lastovičky, sa niekoľko dní pred odletom lúčia so svojimi rodiskami nápadnými predodletovými odobierkami. V početných kŕdľoch sa zhromažďujú na drôtoch elektrického vedenia, z ktorých občas vyletujú za hlasitého volania do povetria. Po krátkom lete na ne znovu zosadnú.
Do svojich zimovísk tieto vtáky odlietajú v masových turnusoch. V týchto dňoch sú u nás už len tie belorítky, ktoré zahniezdili neskôr a ešte teraz dochovávajú mláďatá. Aj tie však musia čo najskôr opustiť rodisko a pobrať sa do zimovísk v tropickej Afrike. Trasu merajúcu asi 5 tisíc kilometrov zdolajú za asi za dva mesiace. Najnáročnejšou etapou letu bude pre ne prekonanie saharskej púšte, ktorú musia preletieť bez zastávky.
Návrat belorítok do domovov koncom apríla nie je taký nápadný ako ich letné lúčenie. Pri svojich hniezdiskách sa totiž na jar objavujú znenazdajky. Býva to obyčajne okolo Juraja, čo vystihuje aj ďalšia ľudová pranostika: Na Juraja (24. apríl) lastovičiek návrat do rodného kraja.
