BRATISLAVA 8. septembra (SITA) – Sudca či prokurátor, ktorý vstúpi do politickej strany či hnutia, by mal v budúcnosti prísť o svoju funkciu. Navrhuje to predseda Ústavnoprávneho výboru Ján Drgonec vo svojom poslaneckom návrhu novely Ústavy SR, ktorú poslanci posunuli do druhého čítania. Drgonec tiež navrhuje, aby mohol prezident na návrh súdnej rady odvolať z funkcie aj sudcu a prokurátora, ktorého duševný stav ohrozuje alebo môže ohroziť riadny výkon jeho funkcie. V súčasnosti takúto možnosť ústava neupravuje.
Drgoncova novela ústavy zavádza možnosť preložiť sudcu na iný súd bez jeho súhlasu v prípade, že sa mení organizácia súdov alebo ich obvodov. Súčasná ústava takúto možnosť nepripúšťa. Napriek tomu však sudcovia zo súdov, ktoré majú od 1. januára 2005 vďaka optimalizácii súdnej sústavy zaniknúť, budú preložení na iné súdy. Drgonec tvrdí, že reorganizácia súdnictva, ktorú parlament v tomto roku schválil, je v rozpore so súčasným znením ústavy. Zavedením tohto ustanovenia do ústavy chce Drgonec predísť prípadným problémom pri ďalšej reorganizácii justície v budúcnosti.
Závažné zmeny by podľa Drgoncovho návrhu novely ústavy čakali aj Súdnu radu SR. Tvoriť by ju mali dve samostatne fungujúce kolégiá, Kolégium pre súdy a sudcov a Kolégium pre prokuratúru. Sudcovskému kolégiu by šéfoval predseda Najvyššieho súdu a prokurátorskému generálny prokurátor. V jednom by bolo deväť sudcov, v druhom deväť prokurátorov. Ďalšími členmi Súdnej rady by boli traja nominanti NR SR, traja vlády a traja prezidenta. Tí by však nesmeli byť ani sudcami ani prokurátormi. Disciplinárne senáty, ktoré v súčasnosti rozhodujú o prehreškoch sudcov a prokurátorov by mali podľa návrhu novely zaniknúť a túto právomoc by mali vykonávať priamo jednotlivé kolégiá. Disciplinárny senát by mal podľa návrhu vzniknúť na Ústavnom súde SR. Ten by rozhodoval o disciplinárnej zodpovednosti sudcov ústavného súdu v prípade, že sa dopustil nejakého prehrešku voči svojej funkcii.
pr;sy;zd
