Pôvodný projekt obsahujúci 20 výnimočných pralesných systémov však SR pred výročným rokovaním Výboru svetového dedičstva začiatkom júla v Číne stiahla. Experti výboru totiž v apríli odporúčali projekt rozšíriť na územie Ukrajiny a Poľska so sústredením sa na pralesy bukového pásma.
Slovenská nominácia obsahuje lokality, ako je Dobročský prales, Stužica, Vtáčnik, Klenovský Vepor, Kôprová dolina, či Vihorlat. "Momentálne podnikáme kroky na to, aby došlo ku kontaktu s poľskými a ukrajinskými partnermi. My projekt máme, oni nie. To znamená, že by bolo vcelku reálne poskytnutie nášho know-how. Ak majú pralesy na úrovni, ktoré spĺňajú hodnotové kritériá, bude potrebné z ich strany dopracovať projekt," uviedol pre TASR šéf sekcie environmentálnych koncepcií a práva Ministerstva životného prostredia SR Jozef Klinda. Po doplnení projektu by nomináciu podávali dva, respektíve tri štáty.
"Máme indíciu, že ak bude projekt takto doplnený a vyhovieme expertom, ktorí ho posudzovali, tak má nádej na úspech," dodal Klinda.
Slovensko nominovalo na zápis do Zoznamu svetového dedičstva aj súbor pôvodných lúčno-pasienkárskych lokalít, ktoré sú v štádiu hodnotenia medzinárodných expertov. Minuloročnú nomináciu slovenskej Tokajskej oblasti musela SR kvôli nedostatočne spracovanému projektu stiahnuť.
V Zozname svetového dedičstva, ktorý obsahuje najvýznamnejšie historické, kultúrne a prírodné lokality, zatiaľ figuruje päť slovenských lokalít. Sú to Banská Štiavnica, Spišský hrad, dedina Vlkolínec, historické jadro Bardejova a jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu, ku ktorým sú priradené aj Dobšinská ľadová jaskyňa a Stratenská jaskyňa v Slovenskom raji.
