BRATISLAVA 16. septembra (SITA) - Už desiaty rok si verejnosť 16. septembra pripomína Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy, aby si uvedomila jej význam pre život na našej planéte. Rozhodla o tom rezolúcia Valného zhromaždenia OSN.
Na záchranu ozónosféry sa prijalo niekoľko opatrení. Napríklad Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy z roku 1985. Vykonávací protokol k nemu sa prijal v Montreale 16. septembra 1987. Jeho cieľom je zastaviť ubúdanie ozónovej vrstvy prostredníctvom postupne znižovanej výroby a používania látok, ktoré ju narúšajú. Ak sa budú plniť všetky regulačné opatrenia, mala by sa ozónová vrstva približne v polovici tohto storočia vrátiť do rovnovážneho stavu.
Aj Slovensko spolu s ostatnými členskými štátmi EÚ plní úlohy vyplývajúce z Viedenského protokolu. "Naša spotreba látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu klesla z viac ako 2000 ton v závere 80-tych rokov na približne 50 ton ročne v súčasnom období," povedala Dana Gregorová z tlačového odboru ministerstva životného prostredia. Z celosvetového hľadiska sa výroba poškodzujúcich látok znížila o viac ako 90 percent.
Ozón je v stratosfére dôležitý, lebo úplne absorbuje smrteľné ultrafialové žiarenie typu C a zoslabuje ultrafialové žiarenie B, ktoré predstavuje biologicky najaktívnejšiu časť slnečného žiarenia. "Od ozónu prakticky závisí život na tejto planéte," uviedla pre agentúru SITA Dana Gregorová z tlačového oddelenia Ministerstva životného prostredia (MŽP). V posledných desaťročiach vedci potvrdili, že ozónu v stratosfére ubúda a to najmä vplyvom civilizácie. Najvýraznejšie zmeny v ozónovej vrstve sú nad Antarktídou, ktoré vedci nazvali ozónová diera. Zvýšený prienik UV – B žiarenia cez “stenčenú” ozónovú vrstvu spôsobuje rast výskytu kožnej rakoviny, poškodenie zraku až slepotu ľudí a zvierat, zníženie imunity, znížený rast zelených rastlín a narušenie potravinového reťazca v oceánoch.
