BRATISLAVA 17. septembra (SITA) - Ľuďom s mentálnym postihnutím musí spoločnosť a ich okolie umožniť vyjadrovať sa o svojich potrebách a predstavách o živote. Tvrdí to riaditeľ Rady pre poradenstvo v sociálnej práci (RPSP) Slavomír Krupa. Rada je spoluorganizátorov dvojdňovej konferencie Nezávislý život znevýhodnených skupín na Slovensku a v EÚ, ktorá sa dnes začala koná v Ústave vzdelávania a služieb v Bratislave. Hlavnými hosťami konferencie sú práve mentálne postihnutí, ktorí sa podieľali i na jej príprave.
Ako upozornil Krupa podľa štatistických priemerov tvoria mentálne postihnutí asi 3% populácie. Tí, ktorí by sa mohli aspoň čiastočne zaradiť do spoločnosti majú stredné a slabšie postihnutie. V SR je podľa výskumov
5 000 až 7 000 mentálne postihnutých, ktorý by pri správnej starostlivosti mohli samostatne žiť a pracovať. Ako konštatoval pre agentúru SITA Krupa, väčšina v nich však stále žije v celoročných sociálnych zariadeniach, v odlúčení od rodiny a spoločnosti. V zariadeniach tohto typu je niekedy až sto klientov, čo neumožňuje osobitný prístup personálu ku každému z nich. Mentálne postihnutí ľudia zavretých v týchto, vo vyspelejších krajinách už prekonaných, typoch zariadení sa vôbec nerozvíjajú.
Cieľom konferencie nie je upozorňovať na nedostatky ale na dobré príklady toho, ako sa dajú mentálne postihnutí začleniť do spoločnosti. Jedným z dobrých príkladov sú chránené bývania, ktoré zvyčajne podporujú občianske združenia vytvorené samotnými rodičmi mentálne postihnutých ľudí. Sú však iba vrcholom ľadovca, upozornil Slavomír Krupa. Podľa zástupcu spoluorganizátora konferencie Freeka Notena z holandskej nadácie Conaction, ktorá už desať rokov na Slovensku pomáha organizáciám venujúcim sa mentálne postihnutým, stav v tejto oblasti sa u nás výrazne zlepšil. "Pokrok za 10 rokov je veľmi veľký. Zmeny sa tu dejú oveľa rýchlejšie ako napríklad v Holandsku," konštatoval Noten na dnešnej tlačovej konferencii.
Chránené bývania mentálne postihnutým umožňujú osamostatniť sa od rodičov, po smrti ktorých by museli ísť do ústavu. Popri chránenom bývaní sa odborníci zároveň snažia nájsť svoji klientom prácu. Niektorí z nich pracujú ako kníhviazači, iní distribuujú poštu. Osamostatniť sa totiž môžu len ak sú samostatní i ekonomicky. Chránené bývanie a podporované zamestnávanie definuje naša legislatíva. Napriek tomu je zmena starostlivosti o mentálne postihnutých v SR stále na začiatku, dodal Krupa.
Chránených bývaní pre mentálne postihnutých je na Slovensku do jednej desiatky, napríklad v Žiline, Bratislave, či v Banskej Bystrici. Informácie o problematike sú prístupné aj na internetovej adrese www.rpsp.sk.
