Bratislava 18. septembra (TASR) Na Slovensku bolo ku koncu roku 2000 na základe štatistických výkazov o obytných zoskupeniach na nízkom sociokultúrnom stupni evidovaných 620 rómskych osád vidieckeho aj mestského typu, z čoho 466 ležalo priamo v obci alebo na jej okraji. V týchto osídleniach žilo 127 429 obyvateľov, čo tvorilo 23 781 rodín žijúcich v 14 534 obydliach. Znamená to, že v priemere na jedno obydlie v takomto osídlení pripadalo 8,8 obyvateľa.
Konštatuje to nedávno zverejnená analytická časť priorít vládneho kabinetu pre integráciu rómskych komunít. Situáciu by mal pomôcť riešiť projekt Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR podporujúci výstavby obecných nájomných bytov odlišného štandardu a určených pre bývanie občanov v hmotnej núdzi. Za 180 miliónov korún je možné podľa odhadu postaviť v 20 rómskych osídleniach 300 nájomných bytov.
Priority vlády vychádzajú zo základných téz jej politiky v tejto oblasti, že je totiž možné prijímať dočasné vyrovnávacie opatrenia a tým aj podľa medzinárodného práva de facto rovnosti pre znevýhodňované skupiny.
Ambiciózna sociálna reforma sleduje dosiahnutie stavu, aby sa jednotlivcom neoplatilo žiť z verejných zdrojov, ale zamestnať sa aj za minimálnu mzdu, alebo začať podnikať. Kabinet prijal opatrenia akcentujúce pozitívne účinky systému dávok v hmotnej núdzi a na zvýšenie motivácie pre ľudí snažiacich sa nájsť prácu alebo prehĺbiť svoje vzdelanie. Zavedenie vyrovnávacích opatrení musí podľa mienky vlády sprevádzať ovplyvňovanie verejnej mienky s cieľom informovať o dôvodoch a presvedčiť majoritné obyvateľstvo o potrebe a prínose takýchto opatrení pre celú spoločnosť. Zároveň je potrebné intenzívnejšie pokračovať v boji proti etnickej intolerancii a predsudkom.
V roku 2004 sa začal realizovať Národný projekt Aktivácia nezamestnaných odkázaných na dávku v hmotnej núdzi, ktorého hlavným cieľom je podpora udržiavania pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie a to prostredníctvom zvýšenia motivácie obcí a ďalších subjektov poskytovaním príspevku. Odmietanie zamestnať Rómov by malo byť eliminované zvýhodnením podnikateľov napríklad daňovými úľavami, alebo pri zadávaní štátnych zákaziek preferovať subjekty, ktoré vytvoria pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných vrátane Rómov. Svoje miesto budú mať regionálne poradenské centrá pre rómskych podnikateľov i agentúry podporovaného zamestnávania. Pre zlepšenie sociálnej situácie obyvateľov rómskych osád sa ráta s tvorbou partnerstiev, vytváraním pracovných dielní financovaných z Európskeho sociálneho fondu, respektíve z Fondu sociálneho rozvoja.
Na základe potrieb rómskych komunít bude aj naďalej preferovaná oblasť terénnej sociálnej práce. Na rok 2004 Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR vyčlenilo vo svojej rozpočtovej kapitole 6,6 mil. Sk na 50 sociálnych terénnych pracovníkov. Ich zamestnávateľmi budú obce, ktoré sa do Komplexného rozvojového programu rómskych osád prihlásia. Zámerom vlády je, aby aj počet rozšíril minimálne na 400 s osobitným zreteľom na lokality s migračným potenciálom.
Za vážny problém považuje správa vlády veľmi nízku úroveň informovanosti a právneho vedomia členov rómskych komunít. Obyvatelia separovaných a segregovaných osídlení žijú v takmer totálnej informačnej izolácii. Nemennou prioritou zostáva aj na nasledujúce roky oblasť vzdelávania, najmä podpora stredného školstva a rozvinutie štipendijného programu. Aktívne zámery má tiež fond na podporu integrácie rómskych komunít financovaný zo štátneho rozpočtu, prostriedkov EÚ a od iných domácich i zahraničných donorov. Fond bude na konkurenčnom princípe udeľovať granty, pričom na tento rok mohol rátať na projekty na sociálne a kultúrne potreby rómskej komunity so sumou takmer 44 a pol milióna korún. pm som
