Bratislava 19. septembra (TASR) - Prezident SR Ivan Gašparovič sa na budúci týždeň zúčastní na Valnom zhromaždení (VZ) OSN v New Yorku. Na pôde OSN sa bude snažiť získať podporu pre kandidatúru SR na post nestáleho člena Bezpečnostnej rady (BR) OSN, o ktorej sa bude hlasovať na jeseň 2005.
TASR vydáva chronológiu dejín OSN, a to aj s niektorými medzníkmi pôsobenia samostatnej SR v nej.
21. 8. - 7. 10 1944 - V Dumbarton Oaks pri Washingtone sa zišli delegáti Veľkej Británie, USA, ZSSR a Číny, aby zhodnotili možnosť vzniku novej medzinárodnej organizácie, ktorá by nahradila zaniknutú Spoločnosť národov. Základné dohodnuté stanoviská v závere stretnutia sa stali východiskom budúcej Charty Organizácie Spojených národov.
4. - 11. 2. 1945 - Víťazné mocnosti končiacej sa druhej svetovej vojny - USA, Veľká Británia a Sovietsky zväz prijali na konferencií v Jalte tzv. jaltskú formuláciu, ktorá vytýčila základné fungovania Bezpečnostnej rady v novej medzinárodnej organizácii.
25. 4. 1945 - V Kalifornii - v San Franciscu sa začalo zakladajúce zhromaždenie OSN, na ktoré prišlo 850 delegátov zo 47 štátov. Na rokovaniach dominovala rozprava o zakladajúcej charte OSN.
26. 6. 1945 - Účastníci zakladajúceho zhromaždenia novej medzinárodnej organizácie v San Franciscu podpísali Chartu Organizácie Spojených národov. Medzi 51 zakladajúcimi štátmi bolo aj Československo. Okrem ZSSR ako samostatného celku sa členmi stali i jeho dve republiky - Bieloruská a Ukrajinská SSR ako samostatní signatári Charty.
24. 10 1945 - Charta Organizácie Spojených národov nadobudla platnosť. Týmto aktom zriadili OSN a pri tejto príležitosti si pripomíname aj deň tejto organizácie. Medzi hlavné orgány OSN patrí Valné zhromaždenie, na ktorom sa stretávajú najmenej raz ročne všetci členovia a príjmajú zásadné riešenia medzinárodných problémov. Bezpečnostná rada je jediným rozhodovacím orgánom Spojených národov. Nesie rozhodujúcu zodpovednosť za mierové urovnanie medzinárodných sporov. Všetci členovia OSN podliehajú v rámci Charty OSN rozhodnutiam Bezpečnostnej rady. Bezpečnostná rada sa skladala zo začiatku zo štyroch stálych členov - USA, ZSSR (neskôr Rusko), V. Británia a Francúzsko. V období založenia OSN mala šesť nestálych členov. Sídlom OSN sa od roku 1946 stal New York.
10.1. 1946 - Uskutočnilo sa prvé zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, ktoré sa konalo v Londýne za účasti 51. členských štátov. Rada bezpečnosti sa prvýkrát zišla na tom istom mieste o týždeň neskôr.
1.2. 1946 - Prvým generálnym tajomníkom OSN bol zvolený Trygve Lie z Nórska.
10.12. 1948 - Valné zhromaždenie schválilo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv.
1949 - Členovia OSN prijali a vypracovali Ženevské konvencie, ktoré majú za cieľ znížiť vplyv prípadných budúcich vojen na civilné obyvateľstvo.
1953 - Švédsky politik, ekonóm a diplomat - Dag Hammarskjöld sa stal generálnym tajomníkom OSN.
1960 - Do OSN bolo prijatých 17 novovzniknutých štátov, čím do organizácie vstúpilo najviac štátov za jeden rok od jej založenia.
18.9.1961 - Generálny tajomník OSN, Švéd Dag Hammarskjöeld zahynul pri leteckom nešťastí v Kongu. Jeho nástupcom sa stal barmský (dnešné Mjarmansko) politik U Sithu Thant.
13. 12. 1963 - VZ OSN schválilo zmenu Charty podľa ktorej sa počet nestálych členov BR OSN zvýši zo šesť na desať. Nové rozdelenie nestálych miest bolo určené neskoršou rezolúciou VZ z 27. 12. 1963.
30. 8. 1965 - Zmena počtu nestálych členov BR OSN nadobudla platnosť.
1967 - BR OSN schválila rezolúciu č. 242, ktorá definovala hlavné zásady trvalého urovnania situácie na Blízkom východe.
12.6.1968 - Valné zhromaždenie OSN schválilo Zmluvu o nešírení nukleárnych zbraní.
25. - 26. 10.1971 - Valné zhromaždenie schválilo prijatie ČĽR za svojho člena namiesto Tchajwanu, ktorý bol z OSN vylúčený. Jedine ČĽR mohla od tohto dňa zastupovať záujmy čínskej krajiny. ČĽR sa stala piatym stálym členom Bezpečnostnej rady OSN.
1972 - Generálnym tajomníkom OSN sa stal rakúsky politik a diplomat Kurt Waldheim, ktorý v rokoch 1986-1992 sa stal aj prezidentom Rakúskej spolkovej republiky.
jún 1972 - V Štokholme sa uskutočnila prvá konferencia o životnom prostredí, ktorá viedla k zriadeniu Programu OSN pre životné prostredie so sídlom v Nairobi.
12.11.1974 - Valné zhromaždenie OSN vylúčilo Juhoafrickú republiku pre rasovú diskrimináciu.
10.10.1980 - Členské krajiny OSN podpísali v Ženeve Zmluvu o zákaze alebo obmedzení použitia konvenčných zbraní.
25. 11. 1981 - Valné zhromaždenie OSN prijalo deklaráciu o vylúčení všetkých foriem intolerancie a diskriminácie založenej na náboženstve a viere.
1982 - Peruánsky diplomat Javier Perez de Cuéllar sa stal generálnym tajomníkom OSN.
6. 8. 1990 - BR OSN vyhlásila proti Iraku obchodné embargo, z dôvodu jeho vpádu do Kuvajtu.
29. 11. 1990 - BR OSN stanovila Iraku ultimátum na opustenie Kuvajtu do 15. januára 1991, inak pripúšťa použitie vojenskej sily.
1992-1996 - Politik, diplomat a bývalý vicepremiér Egypta Butrus Butrus-Ghálí sa stal generálnym tajomníkom OSN.
31.1.1992 - BR OSN uskutočnila prvú schôdzu za účasti najvyšších predstaviteľov štátov a ich vlád, na ktorej bola prijatá správa generálneho tajomníka Butrusa Butrus-Gháliho Agenda za mier.
jún 1992 - V Rio de Janeiro sa konal historický Summit Zeme o životnom prostredí a rozvoji, na ktorom bola prijatá tzv. Agenda pre 21. storočie. Zišli sa na ňom delegácie zo 178 členských štátov OSN, aby deklarovali snahu vydať sa cestou trvalo udržateľného rozvoja, hľadania rovnováhy medzi ekonomickým rozvojom, sociálnou sférou a zachovaním zdravého životného prostredia.
19. 1. 1993 - Ako jeden z nástupníckych štátov ČSFR, prijali SR za člena OSN. Okrem Slovenska v tomto roku prijali za člena OSN Českú republiku, Andorru, Eritreu, Macedónsko a Monako. OSN už mala 184 členov. Slovensko od svojho vzniku prikladá veľký význam svojmu pôsobeniu na pôde OSN. Jeho snahou je podieľať sa na práci Organizácie vo všetkých jej kľúčových oblastiach. Podporuje reformu OSN a víta všetky kroky, ktoré prispejú k zvýšeniu demokratickosti, transparentnosti a efektívnosti jej činnosti.
máj 1993 - Pod dohľadom OSN sa konali v Kambodži voľby do Národného zhromaždenia a bola vytvorená nová vláda a nová ústava. Tým sa zavŕšila situácia po krvavej genocíde Červených Kmérov. Počas besnenia Polpotových Červených Kmérov zahynuli milióny ľudí. Bola to jedna z najväčších genocíd na obyvateľstve po skončení druhej svetovej vojny.
23. 6. 1994 - Juhoafrickú republiku, po uskutočnení všerasových volieb znovu prijali do OSN.
11. 9. 1996 - Valné zhromaždenie prijalo Dohodu o úplnom zákaze jadrových skúšok.
1997 - Generálnym tajomníkom OSN sa stal ghanský politik a diplomat Kofi Annan.
17. 3. 1997 - Kofi Annan predložil desaťbodový plán na reformu OSN.
11. 12. 1997 - Po 11-dňovom rokovacom maratóne prijali v Japonskom Kjóte delegáti konferencie OSN o globálnom otepľovaní atmosféry dohodu o redukcii tzv. skleníkových plynov. Podľa tohto dokumentu sa priemyselné štáty zaviazali celkove znížiť emisie podnebie ohrozujúcich plynov o 5,2 percenta - tri druhy plynov na úroveň roku 1990 a ďalšie tri na úroveň roku 1995.
máj 1998 - Za svojho nového osobitného splnomocnenca pre Tadžikistan vymenoval generálny tajomník OSN Kofi Annan slovenského diplomata Jána Kubiša, ktorý predtým zastával pozíciu riaditeľa Centra pre odvrátenie konfliktov na sekretariáte Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
máj 1999 - Generálny tajomník OSN vymenoval bývalého švédskeho premiéra Karla Bildta a slovenského ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana za svojich osobitných splnomocnencov pri hľadaní politického riešenia juhoslovanskej - kosovskej krízy.
14. - 15. 7.1999 - Generálny tajomník OSN Kofi Annan spoločne s manželkou priletel na návštevu SR. Bola to prvá návšteva generálneho tajomníka OSN na samostatnom Slovensku. Stretol sa s ministrom zahraničných vecí E. Kukanom, navštívil Regionálne centrum OSN Rozvojového programu pre SR, kde sa stretol s jeho zástupcami a tiež so zástupcami Úradu vysokej komisárky OSN pre utečencov. Viedol rozhovory s predsedom parlamentu Jozefom Migašom a premiérom Mikulášom Dzurindom. Na pôde Univerzity Komenského prevzal čestný doktorát a prijal ho aj prezident SR Rudolf Schuster.
14.10.1999 - SR stiahla svoju kandidatúru na nestáleho člena BR OSN v prospech Ukrajiny. K tomuto kroku pristúpila slovenská delegácia po tom, ako v treťom kole hlasovania bola reálne bližšie k víťazstvu Ukrajina. V prvom kole hlasovania na 54. VZ OSN SR získala SR 79 hlasov, Ukrajina 92. V druhom kole Slovensko získalo 72 hlasov a Ukrajina 98 hlasov. Po treťom kole hlasovania, keď Ukrajinu podporil väčší počet krajín (57 hlasov pre Slovensko a 113 pre Ukrajinu), Slovensko kandidatúru stiahlo.
december 1999 - SR predložila kandidatúru na miesto nestáleho člena BR OSN na obdobie 2006-2007. Uchádzať sa oň bude vo voľbách na 60. VZ OSN v roku 2005.
6. - 8.9. 2000 - V New Yorku sa konal Miléniový summit OSN. Summitu, ktorý bol za účasti 166 hláv štátov a premiérov najväčšou vrcholnou schôdzkou v histórii sa zúčastnil aj predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda a šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan. Slovenský premiér vo svojom prejave podporil reformný proces OSN a poukázal na to, že medzinárodné spoločenstvo musí popri využívaní výhod globalizácie niesť svoj diel zodpovednosti za jej následky.
29. 9. 2001 - BR OSN schválila protiteroristickú rezolúciu. Rezolúcia požaduje od všetkých štátov zmrazenie financií jednotlivcov podozrivých z terorizmu a uskutočnenie príslušných zákrokov voči skupinám, ktoré takéto osoby podporujú. Išlo o protiopatrenie po 11. novembri 2001.
2002 - Zatiaľ poslednými členskými krajinami OSN sa stalo Švajčiarsko a Východný Timor. OSN už mala 191 členov.
18. 3. 2002 - Bývalá ministerka financií SR Brigita Schmögnerová nastúpila do funkcie výkonnej tajomníčky Európskej hospodárskej komisie (EHK) so sídlom v Ženeve.
21. 10 2002 - Petra Tomka zvolili za sudcu Medzinárodného súdneho dvora so sídlom v Haagu na deväťročné obdobie (2003 - 2012). Kandidát SR získal vo VZ OSN 149 hlasov a v BR 12 hlasov. Od roku 1946, keď začal Medzinárodný súdny dvor pôsobiť, bol po prvýkrát zvolený sudca zo SR
8. 11. 2002 - BR OSN jednohlasne prijala rezolúciu nariaďujúcu odzbrojenie Iraku. Hlasovaním dala Iraku poslednú šancu zbaviť sa chemických, biologických a jadrových zbraní.
13. 11. 2002 - Irak akceptoval podmienky stanovené v novej rezolúcii BR OSN. Do krajiny sa takmer po štyroch rokoch vrátili zbrojní inšpektori.
5. 2. 2003 - Colin Powell v BR OSN predložil audionahrávky i satelitné snímky, ktoré mali byť dôkazom, že Irak robil všetko pre to, aby inšpektori OSN nenašli dôkazy o jeho zbrojnom programe.
17. 3. 2003 - Veľká Británia oznámila, že BR OSN nebude hlasovať o Washingtonom, Londýnom a Madridom predkladanom návrhu rezolúcie o Iraku. USA, Británia a Španielsko tak ukončili diplomatické úsilie o dosiahnutie súhlasu so stanovením ultimáta pre iracký režim, aby sa vzdal svojich zbraní hromadného ničenia. Otvorili si tak cestu na spustenie vojenskej ofenzívy proti Iraku bez jej schválenia Bezpečnostnou radou.
22. 5. 2003 - BR OSN drvivou väčšinou schválila rezolúciu o ukončení takmer 13 rokov trvajúcich hospodárskych sankcií voči Iraku.
19. 8. 2003 - Na následky explózie bomby pred budovou OSN zahynulo v Bagdade 23 osôb, medzi nimi aj Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Sergio Vieira de Mello.
16. 9. 2004 - Generálny tajomník OSN Kofi Annan vyhlásil, že Spojenými štátmi vedená invázia do Iraku z marca 2003 bola "ilegálna" a v rozpore s Chartou OSN. V rozhovore pre rozhlasovú stanicu BBC Annan vyhlásil, že rozhodnutie o vojenskej akcii v Iraku mala prijať Bezpečnostná rada OSN a nemalo ísť o jednostranný krok.
