Bratislava 19. septembra (TASR) - Ak sa Slovenskej republike podarí získať nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN na roky 2006-2007, zvýši sa jej diplomatická bonita a prestíž, iný ako politický zmysel však členstvo v tejto medzinárodnej organizácii mať nebude. Zhodujú sa na tom zahraničnopolitickí analytici. Zároveň však upozorňujú na to, že ak má OSN a najmä Bezpečnostná rada (BR) plniť svoje základné úlohy, je nevyhnutná ich reorganizácia.
O šanci Slovenska uspieť pri voľbe nestálych členov na Valnom zhromaždení OSN v roku 2005, ktorú bude na budúci týždeň v sídle OSN v New Yorku obhajovať prezident SR Ivan Gašparovič, analytici nepochybujú. Štáty východnej Európy majú totiž nárok na jedno nestále miesto v rade. "Tento post už zastávala Ukrajina, Bulharsko, nestále členstvo Rumunska sa skončí v decembri 2004, takže skôr či neskôr musí prísť rad na SR. Navyše jediný protikandidát - Lotyšsko - zatiaľ ustúpilo od tohto nároku," vysvetlil analytik Ivo Samson.
Fakt, že Slovensko s touto ambíciou neuspelo v roku 1999, pripisuje nedostatku koordinácie s Ukrajinou, ktorú podľa neho štáty východoeurópskej skupiny a neskôr aj Valné zhromaždenie uprednostnili najmä kvôli jej významu vo svetovej politike. "Nebola to nepriazeň OSN voči Slovensku, ale išlo o váhu Ukrajiny v zahraničnej politike," konštatoval Samson. Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku zároveň pripomenul, že Ukrajina pred piatimi rokmi nedodržala ústnu dohodu so Slovenskom, podľa ktorej sa nemala o tento post uchádzať.
Ako nestály člen BR OSN by Slovensko získalo podľa Dulebu významnú úlohu "hovorcu" východoeurópskej skupiny štátov na medzinárodnom fóre. Mohlo by tak prezentovať svoje predstavy a vízie riešenia zahraničnopolitických otázok, konštatoval Duleba, ktorý nevylučuje, že nestále členstvo v BR OSN môže znamenať pre Slovensko aj bezpečnostné riziká. Nestály člen môže podľa Samsona zohrávať významnú úlohu v rade, a to najmä v prípadoch, keď sa veľmoci nezhodnú. Bol to prípad hlasovania o Iraku v roku 2003, keď USA vyhlásili Bulharsko, ktoré bolo v tom čase nestálym členom rady, za svojho strategického partnera, keď sa ocitlo na strane USA proti ostatným, vysvetlil analytik Ivo Samson. Pripúšťa však, že nové úlohy, ktoré Slovensko členstvom v OSN získa, môžu na domácej politickej scéne spôsobiť aj rozpory podobné sporom v prípade vysielania slovenských vojakov do zahraničia.
Obaja analytici zdôrazňujú potrebu rekonštrukcie OSN. Samson však upozorňuje, že pokus meniť počet stálych členov BR by bol otvorením Pandorinej skrinky. "Keby sa totiž stálym členom rady stala aj India, logicky by sa musela rozšíriť aj o Pakistan. Keby tento post získala Brazília, tak bude o miesto na slnku bojovať aj Mexiko a asi aj Argentína a keď sa tam dostane India a Pakistan, prihlási sa o slovo aj Bangladéš, pretože je ľudnatý a tak ďalej. Tých pretendentov na stále členstvo by bolo viac," vysvetlil. Druhý spôsob, ako zefektívniť fungovanie BR OSN, je zrušenie práva veta stálych členov pri hlasovaní, na čo by však podľa neho päť dotknutých štátov sotva pristúpilo, pretože súčasný stav im vyhovuje.
Samson si navyše myslí, že OSN sa v posledných rokoch nedarí dôsledne plniť ani svoju najdôležitejšiu úlohu - byť arbitrom medzinárodných sporov a vo viacerých kľúčových situáciách zlyhala. "V momente, keď niektoré veľmoci usudzujú, že majú pravdu na vykonanie operácie, ktorú BR neposvätí, tak to jednoducho urobia, čo bol prípad Kosova v roku 1999," spresnil. Ako alternatívu riešenia tohto stavu pripúšťa aj zánik OSN a jej nahradenie inou inštitúciou.
"Táto štruktúra je totiž politicky archeologickou vykopávkou, ktorá vychádza z politickej situácie v roku 1945, keď existovalo päť veľmocí. To však už dnes nezodpovedá skutočnosti," upozornil. Krajiny, ktoré boli v tom čase oprávnene považované za veľmoci, sú dnes podľa neho veľmocami len preto, lebo majú jadrové zbrane. Ale tie má dnes aj Pakistan aj India a okrem toho sú tu štáty, ktoré sú ľudnatejšie a momentálne pre vývoj vo svete podstatnejšie, ako napríklad Brazília alebo Mexiko, zdôraznil.
Duleba naopak nepochybuje o tom, že OSN má svoje opodstatnenie ako najväčšie združenie krajín sveta, ktoré má právo rozhodovať o otázkach medzinárodného mieru a ktoré vyvíja významnú aktivitu v oblasti preventívnej diplomacie a posilňovania medzinárodného práva.
Stálymi členmi Bezpečnostnej rady sú Čína, Francúzsko, Rusko, USA a Veľká Británia. Desať nestálych členov volí valné zhromaždenie na dvojročné obdobie. Aktuálne sú nimi Čile, Nemecko, Pakistan, Filipíny, Španielsko, Alžírsko, Angola, Benin, Brazília a východoeurópsku skupinu štátov zastupuje Rumunsko.
ds hol som
