Docenta JUDr. Ivana Gašparoviča, CSc., rodáka z Poltára, zvolili občania za v poradí tretieho prezidenta SR v druhom kole priamych prezidentských volieb 17. apríla 2004. V prvom kole volieb získal 442 564 hlasov, čo predstavovalo 22,28 percenta hlasov zúčastnených voličov. O najvyšší post v štáte súperil z druhého miesta s Vladimírom Mečiarom. V druhom kole získal 1 079 592 hlasov, čo predstavovalo 59,91 percenta všetkých odovzdaných hlasov.
Bývalý vysokoškolský pedagóg, odborník na trestné právo a bývalý prokurátor ČSFR (1990-1992) bol desať rokov poslancom slovenského parlamentu (1992-2002) a v rokoch 1992-1998 mu predsedal. Vylúčili ho z KSČ, desať rokov bol členom HZDS, v lete pred parlamentnými voľbami 2002 založil novú politickú stranu Hnutie za demokraciu, ktorej bol predsedom. Krátko po svojom zvolení za prezidenta abdikoval na funkciu v strane a už nie je ani jej členom.
Úradu prezidenta sa Gašparovič ujal 15. júna 2004, keď počas slávnostnej inaugurácie v bratislavskej Redute zložil prezidentský sľub do rúk predsedu Ústavného súdu SR Jána Mazáka. Svoju prezidentskú činnosť začal smutne o deň neskôr, keď sa 16. júna zúčastnil v Prápore okamžitej reakcie v Martine na rozlúčke so štyrmi slovenskými vojakmi, ktorí tragicky zahynuli v Iraku a na Cypre. Pri príležitosti svojho zvolenia do funkcie udelil 18. júna amnestiu, ktorá sa týkala predovšetkým trestných činov spáchaných z nedbanlivosti.
Do dnešného dňa podpísal prezident Gašparovič 27 zákonov, prvý signoval 25. júna. Išlo o zákon o Najvyššom kontrolnom úrade (NKÚ) vetovaný bývalým prezidentom Rudolfom Schusterom. Gašparovič zatiaľ vetoval len jeden zákon, a to zákon o obecnom zriadení.
Prvá zahraničná cesta prezidenta Gašparoviča bola pracovná. Išlo o dvojdňový summit NATO v tureckom Istanbule, ktorý sa začal 28. júna. Vyjadril sa tam za dokončenie vojenskej transformácie Severoatlantickej aliancie, posilnenie stability v Iraku a Afganistane a pokračujúcu angažovanosť NATO v týchto oblastiach.
Prvá oficiálna zahraničná návšteva slovenského prezidenta viedla 12. júla tradične do Českej republiky. Mala predovšetkým zdvorilostný charakter - Gašparovič sa počas nej predstavil najvyšším českým ústavným činiteľom v novej funkcii. Z politických otázok na stretnutiach dominovala pripravovaná medzivládna dohoda medzi SR a ČR o novom hraničnom režime, ktorá prakticky ruší zelenú hranicu medzi oboma krajinami. Gašparovič zatiaľ hostil len jednu návštevu inej hlavy štátu - rakúskeho prezidenta Heinza Fischera (16. júla 2004).
Za uvedené obdobie sa Ivan Gašparovič stretol s predsedom vlády Mikulášom Dzurindom a predsedom NR SR Pavlom Hrušovským. Prijal slovenských ministrov, predstaviteľov všetkých parlamentných politických strán, európskeho komisára Jána Figeľa a slovenských europoslancov. Stretol sa so zástupcami médií, viacerých slovenských inštitúcií, s členmi olympijskej výpravy, ktorá SR reprezentovala na XVIII. letných olympijských hrách v Aténach, a s paralympionikmi. Uskutočnil pracovné výjazdy do siedmich samosprávnych krajov na Slovensku (zatiaľ nenavštívil iba Trnavský kraj), povodňami postihnutým oblastiam na východnom Slovensku venoval 200 tisíc korún.
Prezident sa nevyhýba ani priamej komunikácii s ľuďmi. Zúčastnil sa napríklad na otvorení 50. ročníka Folklórneho festivalu Východná, na otvorení areálu s termálnou vodou a komplexom služieb s celoročnou prevádzkou v Poprade, v Žiline za jeho účasti slávnostne otvorili 5. Matičný svetový festival slovenskej mládeže. Sledoval slávnostný galakoncert 39. ročníka folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. V júli prevzal záštitu nad dejiskom Majstrovstiev Európy v pretekoch automobilov do vrchu na Pezinskej Babe a o týždeň potom sám štartoval, tiež na Pezinskej Babe na pretekoch majstrovstiev Slovenska automobilov do vrchu Slovakia Matador. Presne o polnoci zavítal 5. septembra medzi takmer 30 tisíc priaznivcov tanečnej hudby na najväčšiu tanečnú akciu Slovenska Disco TV a so slúchadlami na ušiach akciu chvíľu moderoval. Začiatkom septembra sa zúčastnil na otvorení račianskeho vinobrania.
V čase, keď uplynie sto dní pôsobenia vo funkcii, bude prezident Gašparovič v USA. V New Yorku sa zúčastní na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN, kde bude obhajovať kandidatúru Slovenska stať sa nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2006-07. Stretne sa aj s generálnym tajomníkom OSN Kofim Annanom, s predsedom Valného zhromaždenia a s niektorými predstaviteľmi ďalších štátov.
chor alf ds som
