Slovensko-poľsko-česká brigáda bude akcieschopná od mája 2002
Varšava 30. novembra (TASR) - Výmena vládnej garnitúry vo
Varšave nemení nič na pozícii Poľska ohľadom deklarovaného zámeru
aktívne presadzovať na medzinárodnej scéne začlenenie SR do NATO
a Európskej únie, povedal dnes pre Rádio Slovensko a TASR štátny
tajomník Rastislav Káčer po ukončení dvojdňovej návštevy Poľska
a rokovaniach s novým poľským ministrom národnej obrany Jerzym
Szmajdzinským a námestníkom rezortu Januszom Zemkom.
Prejavom podpory integračných snáh SR zo strany Poľska bude
nielen lobovanie Varšavy na medzinárodných fórach a v rámci štruktúr
NATO, ale i dobudovanie spoločnej slovenskočesko-poľskej brigády.
Káčer informoval o harmonograme, z ktorého vyplýva, že v máji
na budúci rok by malo vzniknúť velenie mnohonárodnej brigády so
štábom v Topoľčanoch a koncom mája má byť kontingent akcieschopný.
V súvislosti s týmto projektom sa pripravuje návšteva poľského
ministra obrany v SR.
Počas rokovaní sa slovenskí a poľskí partneri informovali aj
o postupe reforiem ozbrojených síl. Káčer ich oboznámil
s implementáciou nového projektu rozvoja ozbrojených síl SR do roku
2010.
Úrady práce nechcú robiť po sprísnení režimu Slovákom problémy
Hodonín/Břeclav 30. novembra (TASR) - Úrady práce v Hodoníne
a v Břeclavi by uvítali sprísnenie podmienok na česko-slovenských
hraniciach. Týka sa to predovšetkým procedúr pri zamestnávaní
slovenských občanov v ČR. Doteraz totiž môžu Slováci získať prácu na
základe registrácie na cudzineckej polícii. Nemusia mať teda zatiaľ
riadne pracovné povolenie.
Po uvažovanom sprísnení režimu českou vládou by to znamenalo, že
by úrady mohli obsadzovať slovenskými občanmi len tie pracovné
miesta, o ktoré nemajú záujem českí občania. "V našom okrese
pracovalo najviac Slovákov. Teraz ich ubúda vzhľadom na nižšie
zárobky. Patríme totiž medzi okresy, kde je najnižší priemerný
mesačný zárobok v ČR - predstavuje asi 11.500 českých korún," uviedol
riaditeľ Úradu práce v Hodoníne Vladimír Šťáva s tým, že v ostatných
regiónoch je to takmer o 3000 korún viac. V súčasnosti v okrese
Hodonín pracuje 1230 slovenských občanov.
Zástupkyňa riaditeľa z Úradu práce v Břeclavi Dana Růžičková
konštatovala, že teraz je v okrese zamestnaných asi 2000 Slovákov,
ktorých počet vzrastá v lete počas sezónnych prác. Růžičková tvrdí,
že je takisto za zavedenie sprísnených podmienok. Napriek tomu
uviedla, že pri prípadnom zavedení pracovných povolení pre Slovákov,
by ich úrad udelil. V okrese Břeclav ich totiž Česi zatiaľ nenahradia.
Potvrdil to aj juhomoravský poslanec Zdeněk Škromach (ČSSD). "Pre
tieto regióny je stále počet slovenských pracovníkov významný. Som za
sprísnenie režimu. Nie je to však namierené proti nim. Ide o to, aby
sme zabránili prienikom cudzincov z tretích krajín do Česka,"
vysvetlil poslanec.
Regionálnu spoluprácu prihraničných regiónov podporí aj v budúcnosti
EÚ
Budapešť 30. novembra (TASR) - Rozvoj prihraničných regiónov
a posilnenie kontaktov medzi susednými lokalitami rôznych štátov majú
mimoriadny význam aj v strednej a východnej Európe. Zhodli sa dnes na
tom účastníci medzinárodnej konferencie Spoločne do Európy, dejiskom
ktorej bola maďarská Nyíregyháza.
Na podujatí, na ktorom sa zúčastnili delegáti z Maďarska,
Slovenska, ako aj Fínska, Poľska, Rakúska, Rumunska a Ukrajiny,
odznelo, že regionálnu spoluprácu podporí aj Európska únia
prostriedkami z rozvojových fondov, a to predovšetkým na vytvorenie
adekvátnych podmienok pre kooperáciu v sfére infraštruktúry.
Z programov PHARE a TACIS Európska únia podporovala a podporí
aj v budúcnosti napríklad modernizáciu hraničných priechodov.
Predložené projekty môžu rátať, podobne ako v predchádzajúcich
rokoch, so značnými investičnými zdrojmi. Brusel zabezpečí aj podporu
vodohospodárskych projektov smerujúcich k ochrane životného
prostredia a prevencii, respektíve odstraňovaniu následkov katastrof.
Delegáti sa vyslovili za rozšírenie okruhu subjektov, ktoré
participujú na regionálnej spolupráci, ako aj za významnejšiu úlohu
samospráv pri posilňovaní hospodárskych kontaktov.
Dvanástka nespokojných: Patrubány nesie hlavnú zodpovednosť za stav
MVSZ
Budapešť 30. novembra (TASR) - Aj významný predstaviteľ maďarskej
komunity na Slovensku, literát László Dobos figuruje medzi signatármi
vyhlásenia "dvanástky" nespokojných, ktorí privítali prvostupňové
rozhodnutie maďarskej justície o nezákonnosti vlaňajšieho vrcholného
rokovania Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) a zrušení jeho záverov.
Dokument skupiny prominentných členov MVSZ, ktorí ako prví
upozornili na nelegálny postup vlani v máji zvoleného vedenia
organizácie, zverejnila dnes v Budapešti Celoštátna tlačová služba.
Vo vyhlásení sa konštatuje, že vedenie MVSZ sa dostalo do rúk
osôb, ktoré si nezákonným spôsobom chceli zväzovú organizáciu
privlastniť a ktorých postup prerástol do vytláčania významných
osobností z MVSZ a diskriminácie Maďarov z Karpatskej kotliny podľa
ich štátnej príslušnosti.
Signatári vyjadrujú poľutovanie, že roky realizovaný
konšpiračný postup zameraný na ovládnutie zväzu mnohých pomýlil
a prinútil ich spoluparticipovať na ďalších nezákonnostiach
vyplývajúcich z nezákonnej východiskovej situácie a v Maďarsku i vo
svete neakceptovateľného spôsobu riadenia MVSZ.
Podpísaní avizujú, že disponujú plánom na zákonnú a úspešnú
obnovu činnosti MVSZ. Považujú však za neakceptovateľné, aby
prípravou nového vrcholného rokovania Svetového zväzu Maďarov bol
poverený Miklós Patrubány. Ten nesie podľa signatárov hlavnú
zodpovednosť za situáciu zväzu a v uplynulých 18 mesiacoch sa dostal
do konfliktu aj s členmi predsedníctva, ktorí ho najskôr podporovali.
Popri Dobosovi podpísali dokument predstavitelia maďarských
komunít z Austrálie, Slovinska, Ukrajiny, USA, ako aj sedem
významných osobností z Maďarskej republiky, vrátane Gyulu Feketeho,
Istvána G. Pálfyho či Imre Pozsgaya.
Projekty predškolskej prípravy Rómov v SR, ČR a v Maďarsku sú nádejou
Londýn 30. novembra (TASR) - Nové programy predškolskej prípravy
rómskych detí realizované predovšetkým v Česku, Maďarsku a na
Slovensku sú lúčom nádeje v oblasti vzdelávania príslušníkov rómskej
komunity v Európe.
Vyplýva to z materiálu britského hospodárskeho týždenníka The
Economist, ktorý periodikum zverejnilo v súvislosti s prieskumom
Nadácie Save the Children o tristnej situácii v oblasti vzdelávania
Rómov na starom kontinente.
Ešte pred začiatkom výučby na základnej škole pomáhajú
spomínané programy rómskym deťom v osvojovaní si štátneho jazyka
danej krajiny, a tým ich zachraňujú pred odsunom do osobitných škôl
a ďalším životom na okraji spoločnosti. Nábor pomocných učiteľov
z radov rómskeho spoločenstva spôsobil v niektorých školách zázraky.
Finančné prostriedky navyše, zabezpečené na školské stravovanie,
prispeli k tomu, aby sa podvyživené deti dokázali skoncentrovať na
vzdelávanie.
Nové učebné osnovy, v ktorých sa zohľadnila aj rómska kultúra,
vzbudili záujem detí, bez ktorého by pravdepodobne chodili poza
školu. Univerzitné štipendiá sú k dispozícií pre malú skupinku tých,
ktorým sa podarí ukončiť strednú školu, píše The Economist.
Podľa rovnakého zdroja je ešte málo úspešných programov a aj
tie prevádzkujú súkromné subjekty. Pokrokom bude, ak sa vlády podarí
primäť k ich aplikácii.
Myšlienku internátnych rómskych škôl, ktorej sa stránia
mimovládne organizácie i rómski lídri, označuje periodikum za
radikálnu. Súčasne však pripúšťa, že - ako ukazuje príklad sčasti
štátom financovaného Gándhího kolégia v Pécsi - práve tento model je
najúspešnejší. Spomínané školské zariadenie môže prijať 200 študentov
z južného Maďarska, pričom niekoľkí z nich sa dostanú na vysokú školu
alebo univerzitu. Škola dúfa, že časom budú títo absolventi
predstavovať zárodok rómskej inteligencie.
Slovenskí prieskumníci v Rakúsku získali zemiakovú medailu
Lienz 30. novembra (TASR) - Vo východotirolskom mestečku Lienz sa
dnes skončil 13. ročník medzinárodnej súťaže prieskumných hliadok
Rakúska hliadka 2001.
Organizátorom sa do súťaže prihlásilo 66 štvorčlenných hliadok
zo 14 krajín. Prieskumné hliadky zo Slovenska patria v doterajšej
histórii vôbec k najlepším tímom a túto tradíciu neporušili ani tento
rok. Hliadka klubu Prvého prieskumného práporu v zložení kpt. Csaba
Kádár, ppor. Anton Kotrla, npor. Jaroslav Krám a npr. Aleš Skácel sa
po dobrom výkone nakoniec umiestnila na štvrtom mieste za duom
Rakúšanov a bronzovými Nemcami.
Všetci slovenskí profesionálni vojaci sú bývalými príslušníkmi
už neexistujúceho Prvého prieskumného práporu z Vajnor. Dnes
vykonávajú službu v rôznych posádkach, avšak vzťah k tejto súťaži,
ktorú už tri razy vyhrali a uplynulý rok sa stali najlepším
zahraničným tímom, spôsobil, že cestu do východného Tirolska merali
vďaka sponzorom a na úkor dovoleniek.
Slovensko malo na 13. ročníku Rakúskej hliadky 2OO1 ešte ďalšie
dva tímy. Profesionáli z Práporu okamžitej reakcie z Martina skončili
na 23. mieste, a to aj napriek tomu, že sa na súťaži zúčastnili prvý
raz. Nestratila sa ani hliadka Športového klubu polície (ŠKP)
Topoľčianky.
TASR o tom dnes informoval Miro Minár, vedúci redaktor
Armádneho vysielania Slovenského rozhlasu.
Ďalšia organizácia kritizuje Slovensko za diskrimináciu Rómov
Brusel 30. novembra (TASR) - Diskriminácia, segregácia a vylúčenie sú
najväčšími problémami vzdelávania rómskych detí na Slovensku. Tvrdí
to vo svojej novej správe organizácia Save the Children Fund (SCF) so
sídlom vo Veľkej Británii.
Ide o ďalšiu mimovládnu organizáciu, ktorá sa takto kriticky
vyjadrila na adresu Slovenska a jeho zaobchádzania s rómskou
menšinou. Nedávno zverejnila podobne kritickú správu organizácia Open
Society Institute.
Len veľmi málo rómskych detí navštevuje predškolské zariadenia
a rómske detí sú časti zaraďované do tried pre "najslabších". Žiadne
školy neumožňujú vyučovanie v rómskom jazyku. Až takmer 75 percent
rómskych žiakov chodí do osobitných škôl pre mentálne postihnuté
deti, a to kvôli výsledkom IQ-testov skreslených zlou znalosťou
(slovenského) jazyka, píše sa v správe, ktorú má TASR k dispozícii.
Rómovia na Slovensku žijú často v izolovaných oblastiach bez
základného vybavenia. Diskriminácia je bežná vo vzdelávaní, bývaní
a zdravotnej starostlivosti, rovnako ako aj rasovo motivované
násilie, pokračuje správa, ktorá hodnotí úroveň vzdelania Rómov v 14
európskych krajinách.
Podľa organizácie je na Slovensku nedostatok koordinovaných
vládnych aktivít na zlepšenie rómskej situácie a keď aj sú, ide len
o ojedinelé a krátkodobé projekty. Save the Children Fund preto
vyzýva slovenskú vládu, aby ukončila rasovú segregáciu v školách,
prijala legislatívu proti všetkým druhom rasovej diskriminácie
a uskutočnila zmeny na zlepšenie prístupu Rómov k vzdelaniu.
Odporúča okrem iného zmenu učebných osnov tak, aby v nich bolo
zahrnuté aj učivo o histórii, kultúre a jazyku Rómov. Chce, aby bol
rómsky jazyk zavedený na všetkých školách ako voliteľný.
Správa SCF je mimoriadne kritická nielen voči Slovensku, ale aj
k ostatným zo 14 hodnotených štátov, vrátane členských krajín
Európskej únie.
"Hanebne nízka" úroveň vzdelania Rómov prevažuje na celom
kontinente. V západnej Európe chodí do školy len asi 50 percent
Rómov, píše sa v dokumente.
Českej republike správa vyčíta "veľmi nízku kvalitu vzdelania",
ktorú Rómovia dostávajú, a podobne ako Slovensku ich zaraďovanie do
osobitných škôl. Úroveň vzdelania Rómov vo Fínsku ostáva napriek
zlepšeniam nízka, väčšina ich nedokončí strednú školu. V Grécku je
medzi Rómami 80- až 90-percentná negramotnosť a väčšina z nich vôbec
nechodí do školy. Len asi tri percentá rómskych študentov v Maďarsku
skončia strednú školu, kritizuje správa.
Save the Children Fund je najvýznamnejšou medzinárodnou detskou
charitatívnou organizáciou v Európe.
Reuters: Na Slovensku vládne pri prvých regionálnych voľbách apatia
Londýn 1. decembra (TASR) - Voliči najmladšieho európskeho štátu
Slovenska dnes volia regionálnych lídrov, čím naplnia kľúčovú
požiadavku Európskej únie (EÚ) a svoje ambície stať sa členom únie do
roku 2004. Výsledky hlasovania budú zverejnené v nedeľu. Ale voľby
vzbudili len malé nadšenie a nepredpokladá sa, že ich výsledok bude
významným ukazovateľom budúcoročných parlamentných volieb,
konštatovala dnes britská agentúra Reuters.
Dodala, že na dnešnom hlasovaní sa podľa očakávania zúčastní
len asi 40 percent, alebo aj menej, voličov. K tejto apatii prispela
aj malá publicita a nedostatok informácií o málo známych kandidátoch.
Diplomati z členských krajín EÚ a NATO pozorne sledujú signály,
ktoré by mohli poslúžiť ako indikátor výsledku budúcoročných
parlamentných volieb. Tie sú totiž kľúčom k vstupu Slovenska do
týchto západných inštitúcií.
Pozorovatelia však upozorňujú, že bude ťažké využiť výsledky
regionálnych volieb ako "mierku" pre voľby v roku 2002, pretože
politické strany, ktoré sa až doteraz vyhýbali spolupráci, sa
v niektorých regiónoch spojili, aby podporili rovnakého kandidáta,
pokračuje Reuters.
Voľby, v ktorých stoja proti sebe prozápadné reformné strany
a populisti, ktorí spomalili "jazdu" Slovenska do EÚ a NATO, sú
prvými voľbami župana a členov nových ôsmich Vyšších územných celkov.
Vytvorenie autonómnych regionálnych vlád je bezpodmienečne
nutné pre prerozdelenie finančnej pomoci z rozvojových fondov únie,
ako aj pre prijatie Slovenska do EÚ.
Autoritársky bývalý premiér Vladimír Mečiar a jeho stranu HZDS
udreli na strunu verejného nesúhlasu s potrebnou, ale ťažkou
ekonomickou reformou premiéra Mikuláša Dzurindu a jeho kabinetu,
a majú preto širokú podporu voličov. Pozorovatelia pripomínajú, že
návrat Mečiar v roku 2002 k moci zmarí nádeje Slovenska na prijatie
do NATO a EÚ, uzavrela svoju správu agentúra Reuters.
FAZ: Pre Maďarov na Slovensku sa blýska na lepšie časy
Frankfurt nad Mohanom/Bratislava 1. decembra (TASR) - Na popisných
tabuliach na ľavom brehu Dunaja sú slovenské názvy dedín napísané
čiernou na bielom, pod nimi sú bielou na modrom maďarské názvy. Na
pravom brehu Dunaja sú maďarské názvy čiernou na bielom, pod nimi sú
slovenské bielou na zelenom. V mliečnom svetle neskorého jesenného
večera sú tabule v menšinovom jazyku lepšie čitateľné ako tie
v úradnom. Táto symetria sa najkrajšie vyníma asi sto kilometrov od
Bratislavy po prúde Dunaja pri ústí rieky Váh, kde sa rozkladá malé
priemyselné mesto Komárno - na slovenskej strane sa nazýva
Komárno-Komárom, na maďarskej Komárom-Komárno, píše Karl-Peter
Schwarz v dnešnom vydaní nemeckých novín Frankfurter Allgemeine
Zeitung (FAZ).
Železný zákon vzájomnosti riadil slovensko-maďarské vzťahy
v priestore i čase. Do prvej svetovej vojny bolo slovanské
obyvateľstvo vtedajšieho Horného Uhorska nemilosrdne maďarizované,
nezriedka s nasadením obuškov a zbraní. Menej sa hovorí o tom, že
československý štát sa za politiku maďarizácie odplatil, keď veliteľ
Komárna 5. júna 1919 oznámil, že mesto dá radšej zničiť ťažkým
delostrelectvom, ako by ho mal prenechať Maďarom. Z dôvodu
politického tlaku a prenasledovania najmä maďarskej inteligencie
odišlo zo Slovenska do roku 1920 viac ako 100.000 Maďarov. Rovnaký
počet nedostal československé občianstvo, pokračuje FAZ.
Nový štát plánovito podkopával základné životné podmienky
maďarskej strednej vrstvy. Z pozemkovej reformy na úkor maďarských
veľkostatkárov profitovali Česi a Slováci, ktorí sa usadili na
územiach osídlených Maďarmi. V roku 1923 boli veľké územné celky
zriadené tak, aby v čo najmenej oblastiach tvorili Maďari jednu
pätinu obyvateľstva, čo by im umožňovalo používať materský jazyk
v úradnom styku. V novembri 1938 sa list opäť obrátil a asi pätina
územia Slovenska sa vrátila pod maďarskú vládu. Českých a slovenských
usadlíkov vyvlastnili, slovenské školy zatvorili.
Ľudový režim prezidenta Beneša po druhej svetovej vojne
s Maďarmi zaobchádzal tak ako s Nemcami podľa princípu kolektívnej
viny. Benešom presadzované symetrické riešenie - na jednej strane
Dunaja bude všetko slovenské a na druhej maďarské - však Spojenci
odmietli. Namiesto toho sa v roku 1946 začal presun obyvateľstva,
v rámci ktorého nedobrovoľne odsunuli z Československa toľko Maďarov,
koľko Slovákov žijúcich v Maďarsku bolo ochotných opustiť svoje
zdedené príbytky.
V rámci tejto "reciprocity" prešlo na jednu stranu Dunaja
74.407 Maďarov a opačným smerom 73.373 Slovákov. Ďalších 45.000
Maďarov deportovali na nútené práce do "vyčistených" oblastí
v Čechách. A nakoniec asi 327.000 Maďarov si vybralo možnosť
prihlásiť sa za "Slovákov". Položenie maďarskej menšiny sa zlepšilo
po prevzatí moci československými komunistami v roku 1948, ktorí
museli prejaviť úctu ľudovej maďarskej republike, uvádza mienkotvorný
nemecký denník.
V Maďarsku dnes žije odhadom 100.000 až 110.000 Slovákov, ale
iba desatina sa k slovenskej národnosti aj hlási, píše FAZ. Naopak na
Slovensku sa podľa najnovšieho sčítania obyvateľov prihlásilo
k maďarskej národnosti 521.000 ľudí. Viac ako 90 percent z nich žije
v úzkom, ale súvislom páse pozdĺž 550 kilometrov dlhých hraníc
s Maďarskom. Slovenské politické strany však odmietajú úsilie
politikov maďarskej menšiny spojiť podstatnú časť tohto územia do
komárňanskej župy, pretože sa obávajú, že by to bol prvý krok
k zavedeniu autonómie podľa vzoru Južného Tirolska.
Vládou Vladimíra Mečiara v roku 1996 vypracované rozdelenie
územia Slovenska na osem správnych celkov nezmenil ani kabinet
Mikuláša Dzurindu, v ktorom sedia aj predstavitelia Strany maďarskej
koalície (SMK). Tá pohrozila vystúpením z vlády, ale hrozbu stiahla
späť, keď parlament zaručil regiónom aspoň samosprávu. V dnešných
regionálnych voľbách sa však aj naďalej otvorene hrá "maďarskou
kartou".
Ľavicové strany vládnucej koalície SOP a SDĽ vytvorili na
regionálnej úrovni koalície s opozičným HZDS a populistickým Smerom.
Predseda Smeru Róbert Fico maľoval v predvolebnom boji na stenu
strašidlo maďarskej dispozičnej moci nad zdrojmi pitnej vody,
produkciou obilia a zásobovaním energiou na južnom Slovensku.
Vyjadrenia tohto druhu jasne ukazujú, že na Maďarov sa mnohí pozerajú
ako kolóniu cudzej moci, konštatuje FAZ.
Obyvatelia južného Slovenska sú však napodiv odolní voči
všetkým pokusom dať sa vtiahnuť do pasce etnicko-kultúrneho
konfliktu. Maďari a Slováci žijú pri Dunaji stáročia vedľa seba.
Protimaďarské heslá môžu zapôsobiť skôr na etnicky homogénnom
strednom Slovensku. Mnohé je výsledkom aj veľmi umiernenej a vecnej
politiky SMK, ktorej vplyv rastie aj medzi nemaďarmi: stranu
podporuje 12 percent voličov, hoci Maďarov je na Slovensku desať
percent.
Znamením, že Maďarom na Slovensku sa blýska na lepšie časy bolo
otvoreniu Mostu Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom, ktorý
zničili v roku 1944 nemecké vojská. Most z roku 1896 má veľký
symbolický význam, pretože spája Maďarov severne od Dunaja s ich
duchovným centrom, ostrihomskou bazilikou, ktorá je vidieť aj zo
šírej Podunajskej nížiny. Súhlas vlády Mikuláša Dzurindu s obnovením
mosta viac ako iné jej činy ukazuje, že dávny strach z Maďarov
ustupuje realistickému a uvoľnenému postoju k tejto menšine a južnému
susedovi, uzatvára FAZ.
Po prijatí SR bude EÚ potrebovať 80 slovenských tlmočíkov denne
Brusel 2. decembra (TASR) - Aby Slovensko mohlo hovoriť po vstupe do
Európskej únie (EÚ) v európskych inštitúciách svojím vlastným
jazykom, bude denne potrebných 80 tlmočníkov so znalosťou slovenčiny.
Prvoradá zodpovednosť za ich prípravu leží na slovenských
univerzitách.
S takýmto posolstvom príde v pondelok do Bratislavy šéf
tlmočníckeho servisu Európskej komisie (EK) Marco Benedetti.
Dnes má EK k dispozícii iba 23 akreditovaných slovenských
tlmočníkov, je však pripravená Slovensku i ostatným kandidátskym
krajinám poskytnúť pri vzdelávaní takýchto kvalifikovaných ľudí
odbornú, technickú i finančnú pomoc.
Práve s cieľom povzbudiť prípravu tlmočníkov absolvuje
Benedetti počas dvojdňovej návštevy v Bratislave sériu stretnutí
s predstaviteľmi ministerstva zahraničných vecí, ministerstva
školstva i zástupcami univerzít.
Tlmočnícky servis EK je najväčší svojho druhu na svete.
Zabezpečuje tlmočenie pre komisiu, Radu EÚ, Výbor regiónov, Európsku
investičnú banku a množstvo ďalších úradov súvisiacich s fungovaním
EÚ. Zabezpečuje pritom len tlmočenie, o preklady dokumentov sa stará
iné oddelenie.
Servis dnes disponuje 454 stálymi tlmočníkmi. Aby však mohol
zabezpečiť tlmočenie na asi 11.000 stretnutiach ročne, ďalších 300
spolupracovníkov denne si prenajíma z externých zdrojov. Vo svojej
databáze má dvetisíc akreditovaných tlmočníkov.
Z desiatich kandidátskych krajín strednej a východnej Európy
ich však je len asi 270. Pre porovnanie, len francúzskych tlmočníkov
je 380 a nemeckých 329.
Tlmočnícky servis EK vytrvalo bojuje za zachovanie
viacjazyčnosti aj vo fungovaní komisie či Rady EÚ. V týchto orgánoch
EÚ sú totiž na rozdiel od Európskeho parlamentu ustálenými pracovnými
jazykmi angličtina, francúzština a nemčina a len niektoré podujatia
a dokumenty sa tlmočia, resp. prekladajú do všetkých oficiálnych
jazykov únie, ktorých je dnes 11.
Servis argumentuje okrem zachovania kultúrnej a jazykovej
rôznorodosti aj tým, že viacjazyčnosť stojí každého Európana ročne
iba dve eurá. Náklady na preklady a tlmočenie vo všetkých európskych
inštitúciách predstavujú podľa jeho výpočtov 0,8 percenta celkového
rozpočtu EÚ.
"Nie je to až tak veľa, keď berieme do úvahy, že to umožňuje
všetkým európskym občanom a vládam podieľať sa na budovaní Európy vo
svojom materinskom jazyku," tvrdí tlmočnícky servis EK.
Svetové agentúry o regionálnych voľbách na Slovensku: zvíťazila
opozícia
Berlín/Paríž 2. decembra (TASR) - Vo väčšine z ôsmich vyšších
územných celkov (VÚC) Slovenska zvíťazilo v sobotňajších regionálnych
voľbách opozičné Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), informovala
dnes medzi prvými nemecká tlačová agentúra DPA pripodobňujúc nové
regionálne členenie na Slovensku k nemeckým spolkovým krajinám.
Rovnako aj francúzska agentúra AFP oznámila, že opozícia vedená
bývalým predsedom vlády a predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom v prvých
regionálnych voľbách na Slovensku zvíťazila.
Vládna koalícia, zoskupená okolo SDKÚ predsedu vlády Mikuláša
Dzurindu, získala jasné víťazstvo iba v hlavnom meste krajiny
a v Bratislavskom kraji. Bratislavský VÚC je tiež jediný, v ktorom
voliči zvolili predsedu už v prvom kole hlasovania. V ostatných
siedmich VÚC sa podľa všetkého uskutoční druhé kolo volieb 15.
decembra.
Obidve agentúry sa zhodli, že účasť na voľbách bola "veľmi
nízka a zaostávala za očakávaniami". Pohybovala sa medzi 21,5 až 33,7
percenta, citovala AFP súkromnú spravodajskú televíziu TA3.
Poslanec EP Wiersma je sklamaný nízkou účasťou voličov
Brusel 2. decembra (TASR) - Spravodajca Európskeho parlamentu pre
Slovensko Jan Marinus Wiersma je sklamaný veľmi nízkou účasťou
slovenských občanov na prvých regionálnych voľbách.
Veľmi dôležité však podľa neho je, že Slovensko malo konečne
príležitosť zvoliť regionálne samosprávne orgány, ktoré sú dôležité
pre demokratické fungovanie každej krajiny. Výrazný úspech opozičných
strán podľa Wiersmu síce dokazuje ich veľkú podporu v radoch voličov,
regionálne voľby však práve kvôli nízkej účasti nemožno porovnávať
s národnými parlamentnými voľbami.
"Som samozrejme sklamaný (nízkou účasťou), pretože slovenskí
občania mali prvýkrát možnosť ísť k volebným urnám v regionálnych
voľbách a zvoliť si veľmi dôležité regionálne orgány," povedal
Wiersma v reakcii na výsledky sobotňajších volieb v SR. Pripomenul,
že aj v krajinách EÚ je zvyčajne účasť na takomto type volieb nízka,
ale Slováci mali možnosť voliť prvýkrát a mali ju využiť.
Výrazný úspech HZDS a ďalších opozičných strán síce podľa
Wiersmu poukazuje na veľkú podporu, ktorej sa tešia, ale "nemožno
porovnávať regionálne a parlamentné voľby, pretože účasť
v regionálnych je oveľa, oveľa nižšia".
Na regionálnych voľbách sa podľa neho zúčastňuje skôr veľmi
silná skupina verných voličov. "Myslím, že toto je do istej miery
prípad strany pána Mečiara, ktorá má za sebou veľmi silnú, vernú
a vekovo staršiu skupinu voličov," dodal Wiersma, ktorý každoročne
pripravuje rezolúciu Európskeho parlamentu o pokroku Slovenska
v príprave na členstvo v EÚ.
Európska komisia sa oficiálne k výsledkom regionálnych volieb
na Slovensku nevyjadrila. Z neoficiálnych vyhlásení jej
predstaviteľov vyplýva, že považuje ich konanie za veľmi dôležitý
ďalší krok k decentralizácii štátnej správy a v príprave na čerpanie
peňazí z fondov na podporu zaostávajúcich regiónov po vstupe
Slovenska do EÚ.
APA: Výsledky volieb v SR ukázali na diferencovanosť politickej scény
Viedeň 2. decembra (TASR) - Výsledky prvých regionálnych volieb na
Slovensku ukázali, aká je tamojšia politická scéna diferencovaná,
konštatovala dnes rakúska agentúra APA.
V regionálnych parlamentoch bratislavského, nitrianskeho
a košického kraja budú mať väčšinu poslanci pravicových strán
súčasnej vládnucej koalície. Vo zvyšných piatich regionálnych
parlamentoch vyhrali koalície vedené opozičným HZDS, konštatuje APA.
Celková polarizácia politickej scény podľa rakúskej agentúry
ustúpila regionálnym rozdielom. Voľby bol napínavé najmä v Nitre
a Trnave, kde na druhom mieste skončili kandidáti Strany maďarskej
koalície.
Prvých regionálnych volieb sa zúčastnilo veľmi málo voličov.
Analytici to pripisujú celkovej nespokojnosti voličov s politikou
jednotlivých strán, nejasnými kompetenciami regionálnych orgánov,
neprehľadnými koalíciami a vylúčením elektronických médií
z predvolebnej kampane, uzatvára APA.
x x x
Praha - Historicky prvé slovenské voľby do orgánov krajských
samospráv si všímajú aj české médiá. Český rozhlas informoval, že
najviac kresiel v regionálnych parlamentoch získalo HZDS-Ľudová
strana v koalícii s ľavicovými subjektmi. Účasť voličov bola veľmi
nízka a v siedmich z ôsmich krajov sa uskutoční druhé kolo voľby
predsedu vyššieho územného celku. Svojho župana si vybrala len
Bratislava, kde takmer 66.000 hlasov získal Ľubo Roman, kandidát
stredopravej koalície SDKÚ, ANO, Demokratickej strany a KDH.
