Bratislava 3. decembra (TASR) - Vedúci úradu Ministerstva spravodlivosti SR Daniel Lipšic tvrdí, že kauzu zavlečenia syna bývalého prezidenta Michala Kováča do cudziny by mali doriešiť výhradne slovenské justičné orgány. Cestou k definitívnemu verdiktu v prípade, v ktorom Okresný súd Bratislava III v júni voči obvineným "siskárom" zastavil trestné stíhanie z dôvodu platných Mečiarových amnestií, by bolo prijatie ústavného zákona o ich zrušení. "Pre Slovensko a jeho občanov by bolo toto riešenie oveľa lepšie a dôležitejšie, než aby o prípade rozhodla rakúska justícia," povedal pre TASR.
Lipšic tak reagoval na iniciatívu šéfa ANO Pavla Ruska, ktorý navrhol, aby slovenská strana využila bilaterálnu zmluvu s Rakúskom a znenie Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach. Diplomatickou cestou by totiž mohla požiadať rakúske justičné orgány o doriešenie kauzy, ktoré by mohli na základe dohovoru dožiadať slovenskú stranu o právnu pomoc v tejto kauze. Slovenská justícia by im bola povinná vyhovieť a mohla by konať, pretože na toto konanie by sa nevzťahovalo rozhodnutie zastupujúceho prezidenta o amnestii. Uskutočňovalo by sa totiž pre rakúsku stranu.
Lipšic zdôraznil, že podľa Ruskovho návrhu by musela vyvinúť iniciatívu rakúska strana. Bolo by však nevhodné, aby Slovensko začalo v tomto smere "tlačiť" na rakúske justičné orgány. "Nie je správne, aby sme nútili rakúske orgány, aby kauzu vyriešili za nás," doplnil Lipšic, ktorý však ako politik oceňuje Ruskov návrh. Zopakoval, že prijatie ústavného zákona, ktorý by zrušil Mečiarove amnestie, by bol pre Slovensko z právnej aj vecnej stránky lepším riešením. KDH však už dvakrát predložilo na rokovanie parlamentu spomínaný návrh a poslanci ho dvakrát zamietli. KDH ho tretíkrát predloží v prípade, ak Krajský súd potvrdí uznesenie okresného súdu a došlo by k správoplatneniu zastavenia trestného stíhania.
K hypotetickej možnosti, podľa ktorej by rakúske orgány pokračovali v konaní na žiadosť slovenskej strany a prípad by sa dostal pred rakúsky súd, sa Lipšic stavia skepticky. Nevie totiž, ako by bol skutok kvalifikovaný podľa rakúskeho trestného zákona a či rakúska legislatíva umožňuje tzv. konanie proti ušlému. Súčasne však nevylúčil možnosť, že rezort spravodlivosti požiada partnerský rakúsky rezort o rokovania v tejto veci. "Považoval by som to však za krajne neštandardný krok aj preto, lebo na Slovensku sa trestné stíhanie stále vedie a okrem toho existuje možnosť prijatia návrhu zákona o zrušení amnestií," uzavrel.
*alf na
NNNN
