BRATISLAVA 27. septembra (SITA) - Po siedmich rokoch pôsobenia v diplomatickej misii na Slovensku opúšťa český veľvyslanec Rudolf Slánský Bratislavu. Pri tejto príležitosti ho dnes prijal prezident Ivan Gašparovič, ktorý mu udelil vysoké štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy. Ako uviedol Slánský pre novinárov, je mu ľúto, že po toľkých rokoch musí Slovensko opustiť. No na druhej strane sa späť do Čiech vracia rád, pretože za uplynulých 15 rokov strávil doma necelý rok. Pred nástupom na veľvyslanectvo v SR pôsobil v rokoch 1990 až 1996 na českej ambasáde v Moskve.
Slánský si zo Slovenska odnáša podľa vlastných slov veľa dobrých priateľov a známych. Mal možnosť hlbšie spoznať našu krajinu, ktorú v mladosti takmer celú prešiel "s ruksakom na chrbte". Zoznámil sa s mnohými regiónmi, ľuďmi a ich problémami. Ocenil, že Slovensko počas jeho pôsobenia v misii sa dokázalo zmeniť z izolovanej krajiny, vyradenej zo všetkých integračných procesov na štandardnú, dobre prijímanú európsku krajinu. SR dokázala prekonať všetky meškania a je dnes členom Európskej únie i NATO. V tom bude jednoduchšia aj pozícia jeho nástupcu Vladimíra Galušku, pretože ten prichádza do krajiny, v ktorej sú odstránené všetky záťaže minulosti. Odchádzajúci veľvyslanec dodal, že nový ambasádor bude mať rovnako zložitú i rovnako jednoduchú pozíciu ako on. Teraz totiž bude musieť pracovať na upevňovaní a rozvíjaní dobrých vzťahov medzi oboma štátmi a to je "veľmi príjemná a radostná práca," konštatoval Slánský.
Ako povedal hovorca hlavy štátu Marek Trubač, prezident udelil Slánskému vyznamenanie nielen ako skúsenému diplomatovi, ale predovšetkým ako "priateľovi slovenského národa." O rozvoj vzájomných vzťahov sa totiž zaslúžil nielen svojou prácou, ale aj svojou osobnosťou. Podľa Gašparoviča išlo dnes aj o symboliku, že český veľvyslanec si prevzal vyznamenanie v období, keď sa Slovensko a Česko opäť spojili a stretli v jednej veľkej európskej rodine a v Severoatlantickej aliancii.
R. Slánský sa narodil 6. februára 1935 v Prahe. Už v mladosti do jeho života kruto zasiahol komunistický režim, ktorý v zinscenovanom procese odsúdil a popravil v roku 1952 jeho otca. Napriek nepriazni osudu a štátnej moci sa mu podarilo vyštudovať gymnázium a strojnícku fakultu na Českom vysokom učení technickom a pracoval v ČKD Praha. Za svoje politické postoje bol v roku 1969 vylúčený z KSČ. Ďalším významným medzníkom jeho života bolo podpísanie Charty 77. Po revolúcii v roku 1989 začal pôsobiť v diplomacii. Najskôr sa stal veľvyslancom ČSFR v Sovietskom zväze, odkiaľ odišiel v roku 1996. Potom pôsobil na Ministerstve zahraničných vecí ČR a v roku 1997 sa stal veľvyslancom na Slovensku.
