Bratislava 10. marca (TASR) - Europoslanci, nielen členovia Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky, sú zástancami rýchleho rozšírenia únie. Podľa mienky predsedu Výboru Národnej rady SR pre európsku integráciu Františka Šebeja je pozitívne, že sa vzájomné rozhovory presunuli z roviny politickej na riešenie konkrétnych problematík prístupového procesu. Preto bola témou ostatného zasadania výboru v Bruseli ekonomika, ale aj stav súdnictva v SR a jeho perspektívy po novele ústavy, boj proti korupcii a stav reformy verejnej správy.
Predseda integračného výboru je v zásade proti definovaniu a zachovaniu prechodných období pre nové členské štáty únie, pretože ich existencia vlastne popiera princípy, na ktorých je EÚ postavená. Ide predovšetkým o slobodný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Šebej je presvedčený, že na kontinente bez hraníc nie sú adekvátne akékoľvek obmedzovania, pretože majú za cieľ ochranu nejakého regiónu alebo skupiny ľudí pred slobodným trhom. To je jednoznačne diskriminačný prvok, zdôraznil s poukázaním na fakt, že iba jednoznačné uplatnenie všetkých slobôd pomôže preklenúť stav, aby ekonomika Európy preklenula veľký rozdiel vo výkonnosti a technologickej podpore, akú má v USA.
Budúce zasadanie spoločného výboru, ktoré sa má konať asi v októbri, bude v Košiciach, keďže europoslanci chcú mať bezprostredné poznatky o živote Rómov na území SR. Malo by sa na ňom viac debatovať aj o poľnohospodárstve, pretože únia pristupuje k dramatickému prehodnoteniu systému dotácií do agrorezortu. V súčasnosti vyše 60 percent zdrojov EÚ ide do poľnohospodárstva. Šebej si myslí, že zmeny v dotáciách bude musieť náš agrosektor akceptovať a prispôsobiť sa mu. Sny o masívnej podpore zostanú iba želaniami, dodal.
Delegácia slovenského parlamentu na bruselských rokovaniach so zástupcami štátov EÚ veľa času venovala obhajobe stavu veterinárnej medicíny v SR, pretože kontinent sužuje epidémia chorôb dobytka - BSE, slintačky a krívačky. Šebej si myslí, že naše zásahy v tejto oblasti sú oveľa efektívnejšie a na vyššej úrovni ako v mnohých krajinách EÚ. Preto nesúhlasí, aby bolo Slovensko zaradené medzi ohrozujúce krajiny, čo zdôvodnil aj tým, že od roku 1996 je v SR používanie mäsokostnej múčky zákonom zakázané.