Brhlovce 30. septembra (TASR) Obec Brhlovce sa dostala do sporu s Tekovským múzeom v Leviciach. Príčinou sú svetoznáme skalné obydlia v obci, ktoré v súčasnosti spravuje múzeum a o správu ktorých má záujem obec Brhlovce.
Usadlosť číslo 142, v ktorej sa nachádza expozícia ľudového bývania, je majetkom Nitrianskeho samosprávneho kraja. Obec sa objektov vzdala v roku 1991, keď ich odovzdala súkromníkom. Tekovské múzeum z nich za jedenásť mesiacov vytvorilo vysunuté expozície. V roku 1993 získalo za skalné obydlia ocenenie Europa Nostra. Obec Brhlovce zdôvodňuje záujem o získanie usadlosti do svojich rúk nedostatkami v prevádzkovaní obydlia.
Podľa starostu Brhloviec Albína Kuhajdu je múzeum sprístupnené verejnosti iba štyri dni v týždni, čo je podľa neho nevyhovujúce. "Návštevníci by mali mať možnosť navštíviť obydlia v ktorýkoľvek deň v týždni," tvrdí. Riaditeľ tekovského múzea Ján Dano vysvetlil, že vysunutá expozícia bola spočiatku otvorená celoročne. "Zistili sme však, že návštevnosť v zimných mesiacoch je minimálna. Preto sme upravili sezónu na obdobie od marca do októbra," spresnil. Nepretržitá prevádzka nie je podľa jeho slov možná ani z hľadiska údržby zbierkových predmetov. Dodal, že lektorka v skalných obydliach je ochotná sprevádzať prípadných návštevníkov i mimo otváracích hodín, čo nespochybňuje ani starosta obce.
Starosta i riaditeľ múzea pripúšťajú aj možnosť vzájomnej spolupráce. Tá by sa mala zamerať najmä na budovanie hygienických zariadení a servisu pre turistov, ktorý v súčasnosti chýba.
Skalné obydlia v miestnej časti Brhloviec nazývanej Šurda vyhlásila vláda v roku 1983 za pamiatkovú rezerváciu ľudovej kultúry. Tekovské múzeum v roku 1992 sprístupnilo verejnosti svoju vysunutú expozíciu ľudového bývania v usadlosti číslo 142, kde do roku 1988 žila rodina Ladislava Homolu.
Skalné obydlia navštívili dodnes turisti z viac ako 60 krajín sveta. Podľa miestnych obyvateľov k najexotickejším návštevníkom patrili Indiáni z kmeňa Apačov i návštevníci z Čile.
Prvé príbytky vznikali v období tureckých vojen. Vyhĺbiť obydlie do skalnej steny trvalo približne šesť až osem rokov. Usadlosť, v ktorej sa nachádza expozícia Tekovského múzea, má do skaly vysekané priestory v dvoch podlažiach. Po stranách dvora stoja dva z kameňa murované domy. Expozíciu tvorí izba, pitvor, kuchyňa, komora, maštaľ a kamenárska dielňa, ktoré svojim zariadením približujú atmosféru živej domácnosti, dokumentujú vývoj bytovej kultúry a tradičný spôsob obživy obyvateľov. Skalné obydlia v Brhlovciach tvoria jednu celú ulicu. Dnes je príležitostne obývaných iba niekoľko pôvodných domčekov. Skalné priestory slúžia ako letné kuchyne, komory, pivnice, šopy, dokonca aj ako garáže.
