Bratislava 30. septembra (TASR) - Zamedziť zneužívaniu funkcií verejnými činiteľmi má zamedziť ústavný zákon o konflikte záujmov, ktorý vstupuje do platnosti 1. októbra.
Zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sprísňuje povinnosti verejných funkcionárov a rozširuje pôsobnosť zákona o ďalších funkcionárov. Súčasne zakotvuje, aby majetkové priznanie okrem verejného funkcionára podávali aj manžel alebo manželka a neplnoleté deti, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti.
Sprísňuje sankcie za jeho porušenie, pričom najprísnejšou má byť strata mandátu. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií bude prijímať rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu najmenej trojpätinovou väčšinou prítomných členov. Na rozhodnutie pléna je potrebná taktiež trojpätinová väčšina. Výbor bude na internete zverejňovať informácie o majetku verejných funkcionárov.
Verejní činitelia nebudú môcť podľa zákona zastávať súčasne s verejnými funkciami niektoré iné funkcie. Zákon sa týka prezidenta, poslancov, členov vlády, sudcov Ústavného súdu SR, členov Súdnej rady, generálneho prokurátora, ombudsmana, vedenia Najvyššieho kontrolného úradu, štátnych tajomníkov, náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS), členov bankovej rady NBS, starostov obcí, mestských poslancov, predsedov a poslancov vyšších územných celkov, rektorov vysokých škôl, vedenia verejnoprávnych inštitúcií, ako aj osôb vykonávajúcich za štát dôležité funkcie v štátnych podnikoch. Zákon presne vymedzuje pojem verejného funkcionára, spresňuje legislatívne vyjadrenie povinností a obmedzení verejných činiteľov.
Ide o poslanecký ústavný zákon o konflikte záujmov, ktorý parlament schválil v máji. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic vládnu verziu stiahol v januári z parlamentu kvôli prílišnému zmäkčeniu normy zo strany poslancov. Neúspešne sa pokúsil sprísniť aj poslaneckú verziu, ale v pléne jeho návrhy neprešli. Navrhoval, aby boli na internete zverejnené majetkové priznania aj predstaviteľov samosprávy a rozhodnutia príslušného výboru a v pléne o sankciách boli schvaľované nadpolovičnou väčšinou poslaneckých hlasov, a nie trojpätinovou.
Lipšic je pripravený predložiť sprísňujúcu novelu zákona len v situácii, ak bude mať šancu byť priechodná. To však podľa neho nebude v tomto roku. "Budem sa snažiť zisťovať, aký je postoj strán v parlamente. Faktom ale je, že s plynutím volebného obdobia klesá pravdepodobnosť prijatia prísnejších úprav," povedal Lipšic.
