BRATISLAVA 3.októbra (SITA) - Niektoré štátne orgány si pri poskytovaní informácií účtujú poplatky, ktoré sú vyššie ako nevyhnutné náklady spojené so zhotovením fotokópií, zadovážením technických nosičov či odoslaním informácií žiadateľom. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý sa snaží odstraňovať prekážky pri získavaní informácií, si však organizácie môžu žiadať iba poplatky spojené s úhradou nákladov. "Napriek tomu napríklad Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Fond národného majetku či Úrad vlády si účtujú po tri koruny za jednu fotokópiu, čo je viac ako komerčná cena, v ktorej je už započítaný aj zisk," pripomenula Katarína Staroňová z Nadácie otvorenej spoločnosti (NOS). Informácie o poplatkoch vyplývajú z analýzy Aliancie Fair-play zo septembra tohto roku. Zamerala sa v nej na existenciu sadzobníka poplatkov, jeho sprístupnenie pre občanov a čiastkové vyčíslenie poplatkov vo vybraných inštitúciách na celoštátnej úrovni.
Ministerstvo školstva si účtuje za jedno CD 100 Sk a za jednu disketu 50 Sk. Neprimeraný poplatok - 30 Sk, si za disketu účtuje aj Ministerstvo pôdohospodárstva SR. "Sú to naozaj dosť vysoké poplatky a vzniká tu otázka, do akej miery majú občania skutočný prístup k informáciám," podotkla Staroňová. Aliancia Fair-play tiež zistila, že väčšina organizácií nemá urobený presný výpočet ako dospeli k stanovenej sume a len minimum z nich dokázala výšku poplatkov zdôvodniť. "Paradoxom je, že Ministerstvo zdravotníctva SR uvádza inú sumu na internetovej stránke a inú sumu účtuje pri konkrétnej žiadosti," poukázala Staroňová. K dobrej praxi patrí to, že inštitúcie do určitej výšky poplatky neúčtujú, väčšinou do 50 Sk, ale napríklad rezort financií neúčtuje žiadne poplatky až do výšky 200 Sk. Ministerstvo životného prostredia SR a Národná rada SR síce majú uvedené, že poplatky je možné odpustiť, ale nie je stanovené, na základe čoho.
