BRATISLAVA 4. októbra (SITA) - Slovensko urýchlene potrebuje vytvoriť integrovaný systém na ochranu práv detí, upozorňuje na to parlamentná komisia pre problematiku rodinného násilia a ochrany práv detí a mládeže, ktorá patrí pod Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie. Komisia žiada výbor o presadenie vzniku vládneho úradu pre práva detí, ktorý by celoštátne určoval pravidlá pre ochranu záujmov a práv detí. Ako ďalej na dnešnej tlačovej besede povedala predsedníčka komisie Zuzana Martináková, verí, že sa v sociálnom výbore NR SR presadí vznik integrovaného systému na ochranu práv detí a vládneho úradu, ktorý by mal systém riadiť. Komisia, v ktorej sú zastúpení odborníci na problematiku detí a rodiny chce, aby sa zriadenie úradu zakotvilo v pripravovanom zákone o sociálnoprávnej ochrane a prevencii. Spomínaný zákon je kľúčovou právnou normou venovanou ochrane práv detí. V súčasnosti je na Legislatívnej rade vlády a následne by sa mal dostať do vlády a po schválení kabinetom do parlamentu. Podstatou systému je práca s rodinou a cieľom je dosiahnuť, aby sa štát viac venoval problémom rodiny a tým zároveň chránil práva detí, upozornila tajomníčka komisie a predsedníčka správnej rady Centra ochrany detí Anna Klimáčková.
Ak by sa viac pozornosti venovalo rodine, dalo by sa predísť týraniu či zanedbávaniu detí, upozorňuje Klimáčková. Nie je totiž správne trestať dieťa umiestnením do detského domova len preto, lebo jeho rodičia nemajú bývanie, nevedia zvládnuť rodičovské povinnosti. Treba pomôcť rodine, pracovať s ňou, upozornila Klimáčková. Po zavedení integrovaného systému by napríklad týrané dieťa dostalo adekvátnu ochranu a rodina by mala k dispozícii služby, ktoré by jej pomohli riešiť jej problém. Podľa odborníkov by sa tak mohlo dostať do detských domovov a na ulicu menej detí, čo by napríklad pomohlo znížiť detskú kriminalitu.
Problémom dnešného systému ochrany práv detí totiž podľa Martinákovej je fakt, že systém neexistuje. Prevencii týrania detí a ochrane ich práv sa samostatne venujú viaceré ministerstvá, čo spôsobuje, že niektoré projekty sa môžu podporiť viackrát, iné vôbec a ochrana práv detí sa zbytočne predražuje. Naopak jednotný systém by situáciu sprehľadnil. Navyše jednotlivé zložky súčasnej ochrany práv detí - polícia, krízové centrá a ďalší riešia konkrétne problémy a nezostávajú im sily na prevenciu. Nie je jasné, ako pracovať s dieťaťom po pobyte v krízovom centre, zabúda sa na tyranov, ktorí v budúcnosti môžu svoje správanie opakovať. Čiastkové problémy detí riešia síce niektoré mimovládne organizácie. Ak sa však situácia detí na Slovensku má zlepšiť, musí štát vytvoriť vlastný jednotný systém ochrany práv detí. Slovensko sa totiž prijatím Dohovoru o právach dieťaťa Valným zhromaždením OSN v roku 1989 (v SR od 1993) zaviazalo zabezpečiť ochranu detí.
Sociálnoprávna ochrana by mala prejsť spod kompetencie štátu na samosprávy už v roku 2006. Preto by v komisii na prípravu systému ako aj vládneho úradu na ochranu práv detí mali byť zástupcovia ministerstiev, mimovládnych organizácií, no i vyšších územných celkov, miest a obcí.
