BRATISLAVA 6. októbra (SITA) - Rokovanie o návrhu novely Ústavy SR z dielne poslanca NR SR Jána Drgonca prerušil dnes ústavnoprávny výbor do 30. novembra. Dôvodom bolo zásadne nesúhlasné stanovisko Súdnej rady SR. Protestovala, že J. Drgonec, ktorý v návrhu významne mení postavenie súdnictva, Súdnej rady SR a prokuratúry, najvyšší súdny orgán s týmto návrhom neoboznámil a neumožnil tak odbornú diskusiu. Výbor poskytol predkladateľovi novely ústavy a súdnej rade čas, aby tento návrh prediskutovali na najbližšom zasadnutí. S námietkou súdnej rady súhlasila v rozprave poslankyňa NR SR Jana Laššáková. Domnieva sa, že taký zásadný návrh zmeny ústavy si zaslúži širšiu odbornú diskusiu a súdna rada sa k nemu rozhodne mala mať možnosť vyjadriť. J. Drgonec je presvedčený, že novela ústavy nie je vecou odbornej diskusie a výčitku zo strany súdnej rady odmietol. Súčasná súdna rada je podľa neho len predstieranou inštitúciou a "treba si len zodpovedať otázku, či chceme mať potemkinovskú súdnu radu alebo funkčnú." Výhrady k návrhu novely mal aj poslanec NR SR Jozef Miklušičák (KDH). Povedal, že je "sklamaný z kvality tohto návrhu". Drgonec sa podľa neho "snažil mnoho prvkov riešiť, ale nedôsledne." Predovšetkým sa mu nepáči, ako predkladateľ v návrhu mení postavenie prokuratúry. Skonštatoval, že taká novela si zaslúži "väčšiu debatu".
Za Drgoncov návrh sa vyjadril nezávislý poslanec Miroslav Abelovský. Upozornil, že návrh bol už dlhšiu dobu zverejnený na internete a súdna rada sa s ním teda mohla oboznámiť. "Mohla sa rozprúdiť odborná diskusia," podotkol. Dodal, že návrh podporuje preto, že "konečne niekto začal reálne riešiť potrebu zmeny ústavy". Abelovský je presvedčený o jeho priechodnosti. Drgonec svojou právnou úpravou presvedčil aj poslanca Stanislava Husára (ĽS-HZDS).
J. Drgonec v návrhu novely ústavy zavádza zásadné zmeny pri kreovaní Súdnej rady SR. Navrhuje, aby sa úplne zmenilo jej zloženie. Tvoriť by ju mali dve samostatne fungujúce kolégiá, Kolégium pre súdy a sudcov a Kolégium pre prokuratúru. Sudcovskému kolégiu by šéfoval predseda Najvyššieho súdu a prokurátorskému generálny prokurátor. V jednom by bolo deväť sudcov, v druhom deväť prokurátorov. Ďalšími členmi Súdnej rady SR by boli traja nominanti NR SR, traja vlády a traja prezidenta. Tí by však nesmeli byť ani sudcami ani prokurátormi. Disciplinárne senáty, ktoré v súčasnosti rozhodujú o prehreškoch sudcov a prokurátorov, by mali podľa návrhu novely zaniknúť a túto právomoc by mali vykonávať priamo jednotlivé kolégiá.
