Bratislava 5. decembra (TASR) - Právne požiadavky ašpirantov na vstup do NATO predpokladajú maximálnu kompatibilitu vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi normami a zásadami, ktorými sa riadi Severoatlantická aliancia. Úlohy vyplývajúce pre rezort obrany sú rozdelené na obdobie troch až štyroch rokov, pričom najdôležitejší legislatívny proces prebieha práve teraz. Do konca tohto roku sa SR zaviazala odstrániť všetky ústavné a kľúčové právne obmedzenia, súvisiace s jej potenciálnymi záväzkami, vyplývajúcimi z kolektívnej obrany.
V prvej etape procesu, podľa riaditeľky úradu generálneho právneho zástupcu Ministerstva obrany SR Moniky Dobiášovej, sa úlohy sústreďujú na prehodnotenie ústavných a najdôležitejších právnych obmedzení spojených so začlenením SR do systému kolektívnej obrany. Týka sa to napríklad kodifikácie kolektívnej obrany, ústavnej priority medzinárodných zmlúv, ako aj vysielania ozbrojených síl SR do zahraničia a prijímania cudzích vojsk na území Slovenska. V roku 2002 nadobudne účinnosť napríklad ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového, výnimočného a núdzového stavu, zákon o obrane, zákon o ozbrojených silách a zákon o brannej povinnosti.
V druhej etape sa legislatívny proces SR bude prispôsobovať medzinárodnoprávnym normám vyplývajúcim zo zmluvných dokumentov NATO.
Najskôr budú implementované zmluvy, ku ktorým SR už pristúpila a je nimi viazaná. V poslednom období sa budú ratifikovať právne normy až po nadobudnutí platnosti Severoatlantickej zmluvy, teda až po vstupe SR do NATO.
